Nové opatrenia súvisiace s koronavírusom mnohým nevestám a ženíchom prekazili ich najkrajší deň v živote. Vo veľkom sa podpisovala petícia za to, aby sa zachovali svadby aspoň do 150 hostí.
V konečnom dôsledku zostali svadby do 100 hostí povolené, avšak s prísnymi obmedzeniami a pravidlami. Hoci to vláda považuje za veľký ústupok, svadobčania predsa len krútia hlavou a mnohí sa rozhodli, že už po ďalší raz svadbu presunú na ďalší rok. Stále je však otázne, ako dopadnú svadby v budúcom roku.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Nie je to o veľkej hostine
Erika Mokrý, ktorá je zakladateľkou združenia Tak trocha inak, má však na veci rozdielny pohľad. Ako žena, ktorá sa vyliečila z rakoviny, pozná skutočne veľmi veľa žien, ktoré sa svojej svadby, bohužiaľ, nedožili. Preto všetky nešťastné budúce nevesty a ženíchov upozorňuje na to, že to nie je o veľkej party a hostine, ale o niečom úplne inom.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Vypadali jej vlasy a plakala ako dieťa
„Keď mi pár dní pred svadbou vypadali vlasy, revala som ako malé dieťa. Tá krivda, ktorú som cítila, tá bezmocnosť z toho ze mám len 28 a rakovinu prsníka bola šialená. A do ešte väčšieho šialenstva ma privádzal pocit, že si beriem muža, muža mojich snov a života a ja mu svoje áno poviem v stave v akom som bola. A on je s tým stotožnený, miluje ma a chce ma takú aj onakú, s dvoma kozami aj s jednou, s vlasmi aj bez nich.“
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Nikomu tento pocit zažiť neprajem
„Nikomu tento pocit zažiť neprajem. Nie ten, že si vás berie ten najlepší muž na tejto planéte. Ale ten, že sa ako človek sám v sebe boríte s tým, že či je to správne, či mu tým nezničíte život. Brali sme sa na úrade. Na kostol a prípravy nebol čas. Lebo viete, keď máte rakovinu, ste radi, že ste… tu a teraz, s tým a tými koho milujete, s tými, ktorí milujú vás. Nepotrebovali sme okolo nášho áno veľké cerémonie.“
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Chceli len žiť
„Potrebovali sme si ho len povedať, zoficiálniť a žiť. Ako pán a pani. A boli sme šťastní, že sme to stihli. V kruhu najbližších. Lebo aj o tom svadba je. Byť s vašou polovičkou, vaším druhým ja a cítiť tú silu okamihu, ktorá je. Verte či nie, keď tam stojíte, držíte sa za ruky a dívate jeden druhému do očí, je vám jedno či je tam 50 alebo 150 ďalších ľudí. Ten okamih je len vás a o ňom. Ďakujem ti môj milý Trapko, že si mi pred viac ako 3 rokmi nedovolil odísť a smela som sa stať tvojou ženou. Hoc to bolo inak, ako sme si naplánovali.“
Život to často zariadi inak
„Človek mieni, život mení… Ďakujem, že sme to my dvaja stihli. A tam hore pozdravujem tých, ktorým som na svadbu prísť nestihla. Nieže by som nechcela. No život to zariadil inak… Ale sľubujem, raz si s vami všetkými zatrsám. Ale prosím, dajte mi ešte načas. P. S.: A áno, mierim týmito slovami k mne nepochopenej petícií za svadby so 150 hosťami a rozhorčenými nevestami.“
Zobrazit příspěvek na Instagramu
„Viete dámy, je jedno koľko ľudí budete mať na svadbe. Dôležité je niečo úplne, ale úplne iné. A napríklad aj to, že vy ešte môžte. Iné to už nestihli. A verte či nie, im by bolo jedno, že tam môžu mať max 30 ľudí. A nie, nevymýšľam, ja som také nevesty poznala. Áno poznala…. minulý čas od slovesa poznať.“
Samozrejme, je jasné, že pre mnohé páry je to zdrvujúce nielen psychicky, ale aj finančne. Len veľmi ťažko sa zmierujú s tým, že vysnívaná svadba, ktorú si plánovali aj viac než rok, je zrazu minulosťou. Aký názor na to máte vy?
Nahlásiť chybu v článku