Veľkou rekonštrukciou prešli schátrané poschodia historického paláca v talianskom meste Brescia. Výsledkom sú dva moderné priestranné byty s nádychom histórie.
Ako píše web Linka, veľkou rekonštrukciou prešli schátrané poschodia historického paláca v talianskom meste Brescia. Cieľom architekta Alessandra Preda bolo pripomenúť veľkorysú atmosféru pôvodných priestorov a pritom vytvoriť čitateľnú a funkčnú vnútornú dispozíciu. Výsledkom sú dva priestranné moderné byty. Jeden v piano nobile, druhý so zaoblenou stenou.
Rovnaký pôdorys, iné riešenie
Byty sa nachádzajú jeden nad druhým, takže majú rovnaký pôdorys. Rozdiel je vo svetlej výške (t.j. minimálna využiteľná výška priestoru), preto musel architekt hľadať individuálne riešenie pre každý byt zvlášť.
Piano nobile označuje poschodie šľachtických palácov a zámkov, kde sú reprezentatívne miestnosti. Byt na druhom poschodí sa presne v takýchto priestoroch nachádza, kedysi tam totiž bola hlavná spoločenská sála. Výška stropu je cez 4 metre, vďaka čomu sa rozvíja vertikálne a funguje ako mezonet.
Priestor o poschodie vyššie architekti nazvali ako Byt so zaoblenou strechou. Pracuje viac horizontálnym smerom a miestnosti od seba oddeľuje zníženými priečkami.
Našli poklady
Oba byty našli architekti v nevyhovujúcom technickom stave. Čerstvý vzduch aj denné svetlo zabezpečovala len dvojica veľkých okien otočených smerom do ulice. Keďže pôvodná dispozícia rozdrobila priestory na množstvo malých miestností, do niektorých z nich sa slnečné lúče ani nedostali.
Stropná omietka ukrývala skutočné poklady – zdobené drevené prievlaky a drevený trámový strop. Tie odhalili demolačné práce hneď na začiatku.
Nosné drevené prievlaky sa už na pohľad viditeľne prehýbali. Zaujímavosťou však je, že trámový strop bol v bytoch ťahaný rôznym smerom. V mezonete v piano nobile vedie stredový prievlak rovnobežne s fasádou, zatiaľ čo v byte so zaoblenou stenou k nej ide kolmo.
Sekundárne stropné trámy v niektorých častiach oslabili výrezy pre dymovod. Preto bola nosná konštrukcia zospodu vystužená oceľovými stĺpmi aj trámikmi a zhora v skladbe podlahy doplnená betónovou mazaninou s kari sieťou.
Miestnosti od seba oddeľujú “stenové objekty”, ktorú sú veľkosťou niekde medzi architektúrou a mobiliárom. Práve oni prepúšťajú svetlo aj do útrob bytu. V rovnakej výške končí tiež sadrokartónová predstena, ktorá lemuje múry. Zakrýva nerovnosti historickej konštrukcie aj vedenie inštalácií. Plytká nika, ktorá tu vzniká, môže slúžiť aj ako polička na osobné predmety.
Staré s novým
Veľkorysosť historického priestoru Mezonetu v piane nobile pripomína zámerne odhalená neprerušovaná plocha stropu. Kúpeľňa a spacie poschodie sú vlastne samostatne vložené objekty, riešené ako abstraktné prepojené útvary.
Z obytnej časti vedie schodisko na spacie poschodie. Sadrokartónová konštrukcia zábradlia slúži ako čelo postele, nočný stolík aj úložný priestor.
Byt so zaoblenou strechou rozdeľujú dve znížené priečky, oblá a pravouhlá a tiež samostatný objekt kúpeľne a šatne. Jednotlivé miestnosti sú však len naznačené.
Oblá priečka oddeľuje malú kuchyňu na jednej strane a útulný výklenok jedálne s okrúhlym stolom na druhej. Pravouhlá priečka zas definuje prechod z obytného priestoru do spálne. Smerom do obytného priestoru vytvára policu pre televíziu a niku na radiátor a smerom do spálne zas čelo postele.
Nábytok v oboch bytoch je striedmy, ale zato starostlivo vyberaný. Na mieru robené kuchynské zostavy a stolárske prvky z dubového dreva dopĺňa v mezonete biely a dubový nábytok a v Byte s oblou stenou nábytok z ebonizovaného tmavého duba. Vzniknuté napätie medzi jemnou remeselnou prácou a minimalistickou formou umocňuje aj kontrast starého s novým.
Nahlásiť chybu v článku