Dieťa a spánok

Deti by mali spať s matkou v jednej posteli až do troch rokov. Znie to priam absurdne a mnohým rodičom sa pri takomto tvrdení až zatočí hlava. A čo osobný život? A čo samostatnosť dieťaťa? Nová štúdia vyvrátila všetky doterajšie fakty, podľa ktorých by mali deti spávať vo vlastnej postieľke od samého začiatku.

Skupinka pediatrov dospela k názoru, že deti by nemali spať na samostatnej posteli, ale so svojou mamou. Prispieva to vraj k ich duševnému, fyzickému, ale aj mentálnemu rozvoju. Bábätká by mali ostať v manželskej posteli až do troch rokov. No, uznajte, ktoré dieťa sa však potom naučí spať samé?

Sporné tvrdenia

Problematická štúdia vyvolala vo svete údiv a pobúrenie. Vraj ak deti s mamou spávať nebudú, budú mať v živote problémy. Tomuto tvrdeniu odporujú rodičia, ktorí už majú deti odrastené a odmalička mali vlastnú postieľku. Doktor Niels Bergman z University od Cape Town tvrdí, že na hrudi svojej matky majú novorodenci spať počas celých prvých troch mesiacov. Potom vedľa svojej matky na posteli. Otec sa podľa neho najlepšie vyspí sám.

Pediater argumentuje tým, že kým dieťa spí v samostatnej posteli, jeho srdcová frekvencia sa zvyšuje a to spôsobuje malému srdcu nadmernú záťaž. Okrem toho sú s rizikom spojené aj ďalšie zdravotné problémy, ako zlé a nezvládnuteľné správanie, či ťažkosti počas dospievania.

Britskí vedci nedávno uverejnili článok, v ktorom sa uvádza, že deti, ktoré spia s matkou sú práveže ohrozené! Vyšetrovali prípady náhleho úmrtia detí a zistili, že až dve tretiny z obetí spali v posteli vedľa rodičov. Bergman sa však z týchto argumentov len smeje. Tvrdí, že ak deti zomreli v posteli matky, nemusí to byť zákonite chyba toho, že vedľa nej aj spali. Dôvodom mohla byť celá rada príčin, od toxických výparov, cigariet, alkoholu, vysokých vankúšov, či nebezpečných hračiek v posteli.

Absurdnému výskumu sa však väčšina rodičov obracia chrbtom. Aj napriek tomu, že Bergmanova štúdia dokázala, že len 6 zo 16 detí spiacich vo vlastnej postieľke, tam spalo pokojne. Zvyšných desať bolo nepokojných, často sa budili a tak neprechádzali z aktívnej fázy mozgu do pokojovej.

Rodičia sa však zhodujú v názore, že je na každom osobne, ako svoje dieťa naučí a ak sa v rodine nešťastie v podobe predčasného úmrtia dojčaťa má prihodiť, prihodí sa či už bude dieťa vedľa matky, alebo vo vlastnej posteli. Čo si o tom myslíte vy? Ako spávali alebo spávajú vaše deti? Dajte nám vedieť v komentároch.