Neuveriteľný úspech 3-ročnej Glórie: Narodila sa predčasne s vážnou diagnózou. Dnes chodí samostatne

Prvé mesiace života malej Glórie neboli pre mladú rodinu z Liptova jednoduché. Narodila sa o tri mesiace skôr, ako bolo plánované, čo mamičku aj lekárov zaskočilo. „Mali sme s priateľom týždeň pred svadbou. Pôrod sa zrazu rozbehol, a aj keď som bola len v 28. týždni, Glória musela prísť na svet. Keď sa narodila, mala len pol druha kila,“ spomína si na udalosti spred viac ako troch rokov mamička Petra, ktorá musela svadbu zrušiť.

Ako mnohé predčasniatka aj Glória strávila prvé týždne po narodení v inkubátore. Hospitalizácia na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti a takmer dva mesiace na JIS-ke dali zabrať bábätku aj rodičom. Z nemocnice ich prepustili, ale nikto nevedel rodičom s istotou povedať, ako sa bude stav malého dievčatka ďalej vyvíjať.

Trošku iná

Prvé komplikácie sa začali prejavovať s blížiacimi sa šiestimi mesiacmi. „Keď mala Glória asi pol roka, všimla som si, že pravá strana jej tela sa vyvíja pomalšie ako ľavá a celkovo motoricky zaostáva za rovesníkmi,“ smutne spomína Petra. Rodina s bábätkom preto podstúpila množstvo lekárskych vyšetrení u rôznych odborníkov. Tí sa zhodli na diagnóze – detská mozgová obrna, ktorá vznikla ako dôsledok poškodenia mozgu pri predčasnom pôrode. Deti s týmto ochorením majú okrem množstva zdravotných komplikácií najmä problémy s pohybom.

„Keď sme sa dozvedeli diagnózu, ihneď sme začali rehabilitovať. Najskôr sme si myslel, že maličká vďaka cvičeniu všetko dobehne, no keď mala rok, ešte stále nesedela, neplazila sa, ani neštvornožkovala,“ vymenúva Petra. Aj napriek tomu, že pokroky prichádzali len veľmi pomaly, rodičia skúšali všetko, aby svojej dcérke pomohli: Vojtovu aj Bobathovu metódu, cvičenie v špeciálnych oblekoch aj pravidelné rehabilitácie v súkromných zariadeniach. „Robíme, čo je v našich silách, aby naša dcérka napredovala. Celý náš život sme prispôsobili tomu, aby sa jej motorika zlepšovala a jej hendikep bol čo najmenej viditeľný,“ dopĺňa mamička Petra. Ich cieľom bolo, aby Glória raz chodila sama.

Pomohla rodina aj poisťovňa

Mama malej bojovníčky netají, že na starostlivosť o dcérku minuli s manželom všetky svoje úspory. „Našťastie nám veľmi pomáhajú starí rodičia. So starostlivosťou o Glóriu, ale aj s financiami,“ hovorí Petra, ktorá sa nevzdáva a stále hľadá spôsoby, ako uhradiť nákladné rehabilitačné pobyty. Práve na jednom z nich sa dozvedela o projekte Bojovníci za zdravie, ktorý pomáha zdravotne znevýhodneným. Pre svoju dcérku vďaka nemu nakoniec získala príspevok na absolvovanie ďalšieho pobytu.

Prvé samostatné kroky

Vďaka trpezlivosti, pravidelnému cvičeniu a obrovskej podpore rodiny sa ich sen stal skutočnosťou. Veselé trojročné dievčatko samo chodí, aj keď má čiastočne ochrnutú pravú stranu tela. „Je to neuveriteľný úspech. Mnohé deti s touto diagnózou sú totiž doživotne pripútané na invalidný vozík. Nemôžeme poľaviť, naďalej budeme pracovať na zlepšovaní motoriky, rovnováhy, uvoľňovať skracujúce sa šľachy. Je to beh na dlhé trate, stále nemáme vyhraté,“ hovorí Petra odhodlane a so svojou dcérkou už majú ďalší cieľ – zdolať schody.

Od septembra Glória nastúpi do bežnej materskej škôlky. „Veríme, že pobyt medzi zdravými deťmi ju posunie vpred mentálne i motoricky. Keď ich sleduje, motivuje ju to robiť veci rovnako, ako ich robia oni,“ vysvetľuje mamička. A na záver dodáva to, čo je snom všetkých rodičov hendikepovaných detí: „Chceme, aby naša dcérka žila plnohodnotne. A aj keď vieme, že jej diagnóza s ňu bude celý život, túžime len po tom, aby bola aj napriek všetkým prekážkam šťastná.“

Otvoriť galériu (8)

Pr článok Dôvera