Porodiť zdravé a krásne bábätko je snom takmer každej ženy, ktorá sníva o veľkej a šťastnej rodine. Tehotenstvo ženy je mnohokrát považované za najkrajšie obdobie života ženy, respektíve oboch partnerov, pretože sa pripravujú na rolu rodičov a sú si plne vedomí toho, že ich život sa od základov zmení – samozrejme, k lepšiemu. Bohužiaľ, osud sa s nami niekedy poriadne zahráva a stavia nás do situácií, ktoré sme si doposiaľ nevedeli predstaviť ani v najhoršej nočnej more.
Príbeh 33-ročnej austrálčanky Sarah Jade je typickým príkladom toho, že náš život je ako hojdačka. Napriek tomu, že sa mesiace pripravovala a tešila na rolu matky, bola pripravená prevziať všetky starosti i radosti vyplývajúce z role rodiča, nešťastné zhody náhod mali za následok, že sa vytúženého bábätka nedočkala.
Tehotenstvo nikdy nie je bez rizika. Podľa štatistík sa jedno z 200 tehotenstiev končí smrťou dieťaťa. Jedno z troch tehotenstiev končí v priebehu prvého trimestra potratom. Práve to je dôvod, prečo ženy v tomto období neprijímajú gratulácie a nechcú o svojom tehotenstve hovoriť ani so svojimi najbližšími. Jednoducho to nechcú zakríknuť. Sarah je však príkladom toho, že veci môžu nabrať rýchly spád aj v ďalších mesiacoch.
Sarah Jade z Melbourne porodila svojho synčeka Aksela v 33. týždni po tom, čo zomrel v jej maternici. Mladá žena sa napriek tomu rozhodla podeliť sa s verejnosťou o dojímavé a srdcervúce fotografie, na ktorých drží v náručí svoje bábätko, svojho vytúženého synčeka. Takéto fotografie bývajú predsa pre každú mamičku spomienkou na najšťastnejší deň jej života. Sarah má však na fotografiách iný výraz tváre než ostatné mamičky. Tieto fotografie budú totiž bolestivou spomienkou na deň, kedy sa jej zrútil celý svet.
Sarah v zúfalstve oslovila fotografku Lacey Barratt, ktorá sa špecializuje na vytváranie nádherných a autentických fotografií zachytávajúcich pôrod. Lacey neváhala a zdokumentovala nielen pôrodné ťažkosti utrápenej ženy, ale aj jej spojenie so svojím mŕtvym dieťaťom. Narodenie malého Aksela sa tak stalo zároveň jeho pohrebom.
Strata dieťaťa je jedným z najťažších a najtraumatizujúcejších zážitkov, s ktorými sa môže človek počas svojho života stretnúť. “Snívala som o krásnom pôrode. Aj keď som zistila, že to skončilo, stále som mala potrebu zachytiť tento okamih.“ Sarah opísala aj pocity, ktoré mala pri samotnom pôrode svojho mŕtveho dieťaťa: “Bolo to veľmi bolestivé. Najhoršie zo všetkého bolo, že som tlačila naozaj silno a Aksel bol už na polceste, ale potom sa vrátil naspäť a ja som musela začať odznova.“
“V tom momente som nedokázala zadržať slzy. Moje telo bolo pripravené na pôrod, ale moje srdce chcelo to bábätko udržať vo vnútri,“ opisuje zlomená žena. “Keď mi prvýkrát dovolili vziať si ho do náručia, zažila som úžasný pocit. Chcela som sa ponoriť do svojho syna a objímať ho navždy. Nikdy som nezažila také silné emócie. Zdalo sa mi, že by som mohla pokojne explodovať.“
“Nikdy nebudem ľutovať, že som sa rozhodla zhotoviť tieto fotografie. Je to niečo, čo so mnou zostane navždy. Celá moja rodina videla Aksela a rozlúčila sa s ním. Nechať ho ísť bola tá najťažšia vec, ktorú sme museli absolvovať,“ zdôveruje sa Sarah. “Náš 3-ročný syn Arthur sa s ním tiež prišiel rozlúčiť. Tak dlho čakal na svojho mladšieho bračeka.“ Malý Arthur síce ešte nedokázal porozumieť tejto ťažkej situácii, avšak niečo sa mu zdalo od začiatku čudné. Sarah mu povedala: “Tu je tvoj braček.“ On sa na ňu však iba nechápavo pozrel a povedal: “Ale veď on nerozpráva, mami. Prečo spinká?“ Jedno je však isté. Malý Aksel bude žiť navždy v srdciach svojich blízkych.
Lekári odhalili problémy vo vývoji dieťaťa už v 20. týždni tehotenstva. Keď išla Sarah v 30. týždni na kontrolu, výsledky boli ešte desivejšie. “Predtým než som otehotnela s Akselom som bola šťastná, že už jedno dieťa mám. Teraz sa však cítim byť úplne na dne.“
Keď sa zamyslíme nad zmyslom vytvorenej fotografickej série, nemusíme premýšľať dlho, aby sme pochopili, čo bolo jej cieľom. Potvrdzuje to aj fotografka Lacey, ktorá tvrdí, že tieto fotografie v sebe nesú veľmi silný odkaz – majú spojiť všetkých rodičov, ktorých stretlo podobné nešťastie, ktorí prišli o svoje dieťa skôr, než si ho mohli vziať do náručia, skôr, než ho mohli nakŕmiť a skôr, než mohli prvýkrát začuť jeho plač či smiech. Fotografka sa týmito fotografiami snažila prekonať aj tabu týkajúce sa problémov s narodením mŕtveho plodu, a to zverejnením intímnych, no o to viac pravdivých a autentických fotografií. A čo je najdôležitejšie, tieto fotografie môžu pomôcť samotným matkám, ktoré museli porodiť svoje mŕtve dieťa, nájsť akýsi vnútorný pokoj a v rámci možností sa vyrovnať s ťažkou situáciou. Sarah priznáva, že keď jej je smutno a keď cíti vo svojom srdci trpkosť, pozrie sa na tieto fotografie a pomyslí si: “Držala som ťa v náručí. Bol si skutočný.“
Sarah, ktorá momentálne prežíva jedno z najťažších období vo svojom živote, prajeme čo najviac síl, aby ho spolu so svojou milujúcou rodinou dokázala čo najskôr prekonať. Tiež dúfame, že sa jej podarí založiť si veľkú a šťastnú rodinu, po ktorej odjakživa túžila. To si predsa zaslúži každý z nás, nemyslíte? Považujete originálnu sériu fotografií, ktorú sa Sarah rozhodla nafotiť za obdivuhodnú alebo si myslíte, že niečo také intímne by nikdy nemalo uzrieť svetlo sveta?
Katuš, ofigenno.com
Nahlásiť chybu v článku