V súčasnosti je tetovanie možnosťou, ako sa vyjadriť. Je to spôsob, ako svetu ukázať náš postoj alebo forma umenia. Unilad však predstavil čínske ženy, ktorých tváre rozprávajú iný príbeh tetovaní, na aký sme zvyknutí. Pochádzajú z ostrova Hainan a zostalo ich už len niekoľko.
Tieto ženy majú tetovania po celej tvári a patria medzi poslednú generáciu, ktorá ich má. Fotograf Cameron Hack sa rozhodol, že bližšie priblíži ich osudy. Vydal sa preto na päťhodinovú cestu autobusom, aby prišiel do ich komunity, ktorá sa nachádza hlboko v hore. V rozhovore pre portál povedal 27-ročný fotograf, že sú celkovo tri komunity s danými tetovaniami, pričom každá má na ne svoj dôvod. Du Long a Dai sa nachádzajú v Yunnan, takisto ako Li, na ktorú sa Cameron zameral. Práve komunita Li je rozdelená na niekoľko podkomunít, z ktorých päť je známych tetovaniami tváre. Daných žien existuje už len niekoľko, práve preto sa Cameron rozhodol ich osud zaznamenať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Spočiatku symbol dospelosti, neskôr prostriedok ochrany
Spočiatku tetovanie znamenalo, že žena je dosť stará na to, aby sa mohla vydať. Zjednodušene to bol symbol dospelosti. Každá rodina mala svoj špecifický štýl, aby sa mohli navzájom identifikovať. Postupom času sa však symbol menil. Jedna zo žien vysvetľovala Cameronovi, ako japonskí vojaci na Hainane urobili niektorým dievčatám a ženám „hrozné veci“, avšak tým, ktoré mali tetovania, sa vyhýbali. Dievčatá s tetovaniami sa oveľa menej kradli a predávali, takže sa prestávali stať symbolom rodiny, ale spôsob, ako sa ochrániť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Bolesť ustúpila po siedmich dňoch
Podľa jednej zo žien v dedine, ktorých sa dané symboly týkajú, si tetovania robili samy. Používali kladivo na jemné „vklepávanie“ atramentu do kože, aby vytvorili cesty. Povedala, že aj keď to bolelo, neľutuje, pretože v tom čase to chcela. „Trvalo asi pol dňa, kým som si dokončila tvár a pol dňa každá noha… Bolo to bolestivé, plakala som, ale nezastavila som sa. Pokračovala som, pretože som chcela mať tetovanie. Myslela som si, že budem v starobe krajšia,“ povedala. Bolesť podľa jej slov zmizla po siedmich dňoch. „Nielen, že väčšina dievčat tetovanie chcela. My sme ho aj potrebovali. Keď som mala asi 12 rokov, prvýkrát som videla japonských vojakov v Hainane. Nejaký čas tu zostali a robili hrozné veci. Vždy, keď som ich videla, bežala som do hôr…“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Bolo to také hrozné, že sa pomočila
Ďalšia žena povedala, že chcela jednoducho zapadnúť do komunity. Bolesť však bola taká hrozná, že sa pomočila. „Trvalo jeden deň, kým mi urobili tvár. Na obed prestali, aby mohli vyčistiť rany a dali mi trochu času na zotavenie a poobede to začalo znova. Mala som takú opuchnutú tvár, že som sa nemohla usmievať, piť ani jesť.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Vždy som si myslela, že dievčatá bez tetovania sú krajšie“
Ďalšia žena podstúpila celý proces pod vedením svojej matky. Snažila sa vyhnúť plaču, aby ju nerozčúlila. „Zobrala tŕň a hlboko mi ho zarezala. Lenže to znamenalo, že to bude viac krvácať. Trvalo to tri dni a po líniách mi celkovo prešla štyrikrát. Povedala mi, aby som si sadla na stoličku, spojila si ruky a dala si ich medzi kolená. Potom si na mňa sadla a ja som sa nemohla hýbať. Bála som sa. Hojiť sa to začalo asi po siedmich dňoch, vtedy som už necítila žiadnu bolesť a krv. Prešlo viac ako 50 rokov a tetovanie je stále viditeľné. Vždy som si myslela, že dievčatá bez tetovania sú krajšie. Mama sa bála, že keby som ho nemala, niekto ma ukradne a odvlečie na druhý koniec Číny. Tie čiary robili dievča škaredé,“ povedala.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Deti žien s ochranným tetovaním na tvári sa našťastie už vyhli podobnému trápeniu. Napriek tomu je strašné, že si niečím takým museli prejsť, aby sa vyhli znásilneniu či odvlečeniu na iný koniec krajiny. Príbehy však stále ostávajú mementom a mnohé sú naozaj hrôzostrašné, no zabúdať by sme na tieto ženy určite nemali.
Nahlásiť chybu v článku