Rodičov si človek nevyberá, takisto ani detstvo nie. Kým niektorí ľudia s radosťou spomínajú na všetko, čo ako deti zažili, iní by zase najradšej na tieto roky zabudli.
Každý rodič si musí za svoje rozhodnutia zodpovedať sám. Najnovšie sa však na stránke Priznania žien objavil príspevok muža, ktorý sa dotkol tisícky ľudí. Keď si ho prečítate, rýchlo pochopíte, prečo.
„Dnes som už muž no bol som malé dieťa keď môj „otec“ odišiel preč s inou a na všetko sa vykašľal, hlavne na nás, na svoju ženu a dve deti. Nechal nás ako psov pohodených na ulici s ich spoločnou hypotékou, ktorú mali na dom a následne exekúciou a jeho dlhmi. Často sme nemali takmer žiadne jedlo, veci do školy, peniaze, nemali sme kde bývať a chodili z jedného nájmu do druhého, zatiaľ čo on si žil spokojný život a nikdy mu nič nechýbalo, občas asi aj zabudol na to, že má deti, pretože sa o nás 99 % času vôbec nezaujímal a peniaze nám tiež nedával.
Ľudia ukončujú život pre malichernosti
Keď často vidím ako človek ukončí svoj život pre malichernosť, ako je napríklad rozchod a pozriem sa potom na to, čo všetko musela prežiť moja mama a ani na sekundu to nevzdala, pretože išla pravdepodobne hlavne kvôli nám stále vpred, príde mi to smiešne. Pokiaľ ide o môjho otca, nenávidieť ho budem asi do konca života a veľakrát mám chuť prísť za ním a uštedriť mu pár rán za všetko, čo nám spravil, ale v konečnom dôsledku si vždy uvedomím, že stratiť tak skvelú ženu, ako je moja mama a dve deti je asi ten najväčší trest ktorý mohol dostať.
Zároveň mu patrí aj jedno veľké ďakujem, pretože mi je vzorom AKÝ NIKDY NECHCEM BYŤ OTEC a zároveň hlava rodiny. Vtedy som to ešte nevedel, pretože som mal menej rokov ale dnes viem, že mám tú najlepšiu mamu na svete, ktorej by som najradšej dal všetko čo chce a neviem si predstaviť, že by tu nebola pretože aj keď možno máte všetky peniaze, najlepšie autá, najväčší dom, pozornosť a veľa ľudí okolo seba, práve MAMA je to čo vám nikto a nič nedokáže nahradiť. Dnes je to už takmer 20 rokov, odkedy zmizol z nášho života a minimálne do toho môjho sa už určite nevráti aj keby chcel. Možno by sa iný človek hanbil za takúto minulosť, ale ja nie a či mi chýbala výchova otca?
Mama je hrdinka
Rozhodne nie, pretože to čo dokázala moja mama a čo sme všetci spolu prežili bola tá najlepšia a skutočná výchova, aby som bol dnes ten lepší človek, ktorý si váži minimum aj keď má možno veľa a vedel, že to dôležité nie sú materiálne veci a hlavne, že človek sa nikdy nemôže vzdávať. Dnes mi nechýba nič, som dospelý muž, mám všetko a som spokojný, a tak isto moja rodina, dokonca by som povedal, že sa máme lepšie ako on a to nenarážam zrovna na financie, i keď tie nám tiež rozhodne nechýbajú.
No som rád pretože moja mama to zvládla aj napriek tomu, že ja by som možno nedal ani 10 %! Vážte si svoju mamu, máte len jednu a nebude tu navždy. Zavolajte jej aj každý deň a povedzte jej, že ju máte radi, je to v poriadku. A vy „muži“, buďte konečne MUŽI, ktorí nestratia hlavu a nevykašlú sa na svoju rodinu, ženu a deti potom, ako to dlhé roky budovali spoločne, nič za to nestojí. Ďakujem.“
Nahlásiť chybu v článku