Väčšina žien vychovaných v časoch socializmu sa podobajú ako vajce vajcu. Žijú len pre druhých a na seba myslia primálo. Doba ich formovala tak, aby boli nápomocné a zabúdali na seba. No je to takto celkom správne?
Pracujú ako neúnavné včielky, vyvárajú, upratujú, starajú sa o všetko – od schodišťa, cez záhradu, čerstvé rožky, až po to, či je vyvetrané málo alebo veľa. Nevedia sa zastaviť a povedať si dosť. Majú na starosti deti aj manžela. Riešia problémy príbuzných, priateľov, susedov. Nedokážu povedať nie. Jednoducho preto, že ich tak vychovala doba.
Nevyhnutné obete?
Za vynaložené úsilie dostanú tieto ženy–matky–priateľky–sestry a dcéry niekedy nanajvýš obyčajné ďakujem. Obyčajné preto, lebo druhí si na ich pomoc už zvykli a celý svet má pocit, že to robia z pasie. Nič si neužijú. Stále majú starosti, povinnosti a len zriedkakedy im ostane čas na seba. Či chcú alebo nie, ich život je jeden rýchly kolotoč.
Podceňované sebavedomie
Tieto ženy často nepôsobia ako „puťky“. Niekedy sa dokonca zdá, že majú pod kontrolou celú rodinu, zatiaľ čo tá má starostlivých matiek plné zuby. Je zvláštne, ako doba dokázala poznačiť správanie súčasných štyridsiatničiek a päťdesiatničiek. Najhoršie na ich údele je ale to, že nikdy nie sú s ničím spokojné. Pretože ich učili, že vždy treba chcieť viac, byť lepšie, urobiť to stopercentne. Čo stopercentne! Ale stopäťdesiatpercentne!
Podľa psychológov je presne takéto správania fenoménom dnešných žien v strednom veku. Je však aj priamym dôsledkom psychického utrpenia, ktoré si tieto ženy, vtedy ešte dievčatká, v detstve a dospievaní vôbec neuvedomovali. Rodičia ich zriedka chválili, lásku si museli zaslúžiť a pohladenie znamenalo slabú chvíľku. Mnohé z nich sa vekom začali tešiť, ak im ich „zlyhania“ blízki odpustili.
Musia pochopiť svoju hodnotu
Psychológovia tvrdia, že generácia súčasných zrelých žien si neuvedomuje svoju hodnotu. Najhoršie zo všetkého však je, že žiadna z nich si neuvedomuje, a teda ani nepriznáva, že ich život by mohol vyzerať inak. Pohodlnejšie, sebaláskavejšie. Tolerujú prehrešky svojej rodiny, manželov, detí. Ignorujú, že ich vlastná rodina ignoruje, veď všetko robia pre ňu a raz to prinesie ovocie. Tieto ženy majú pocit, že ich životy sú naplnené radosťou, prácou a vyplneným časom. Len občas sa posťažujú, ako málo času majú na seba a svoje záujmy.
Odpovedí na to, ako podobnú situáciu vyriešiť je niekoľko, no v praxí sa len ťažko realizujú. V prvom rade si tieto ženy musia začať uvedomovať svoju hodnotu. Povedzme si otvorene, po štyridsiatke v zaužívanom tempe a dennej rutine je takéto niečo ohromne náročné a obzvlášť ak sa to nestretne s podporou najbližšej rodiny. Ak je totiž manžel zvyknutý na full servis, len ťažko príjme, že jeho žena začne chodiť na pravidelné posedenia pri káve s priateľkami, každý tretí večer na zumbu či na jógu. Tolerancia je v tomto smere pojem, ktorý neovládame všetci, aj keď si myslíme, že žiadne iné slovo nám nemôže byť bližšie.
Dcéry, sestry, matky, muži. Uvedomte si, že ženy nie sú otrokyňami domácností, že majú právo aj na vlastné potešenie, že upratovať môžete pokojne aj vy a pozametať schodište nie je hanba. Za vašu náladovosť, rozrušenosť, zlé sny či nervózneho kolegu nemôže mama, manželka, sestra ani dcéra.
A vy, ženy, si pamätajte, že ste žijúce a dýchajúce bytosti, ktoré majú právo na svoje sny, ciele, dobrú aj zlú náladu, radosť a priateľky. Nemusíte byť otrokyňami domácností ani boxovacím vrecom na zlú náladu vášho okolia. Naučte sa poznať svoju hodnotu.
zdroj: babskeveci.sk (M), takprosto.cc
Nahlásiť chybu v článku