Posledné roky sa na Slovensku dočkávame zimy väčšinou po novom roku. Niekedy sneh prekvapí aj na konci marca, no okolo novembra a decembra ho čakáme často bez výsledku.

Vplyvom globálneho otepľovania sa počasie mení. Kým niekedy sme boli zvyknutí na priemerne teplé letá a poriadne tuhé zimy, teraz väčšinou počas leta býva extrémne teplo a tešíme sa z každej snehovej vločky, ktorá padne. Aké nás však čakajú najbližšie zimy? Portál Severe-Weather podal správu, ktorá možno mnohých ľudí veľmi nepoteší.

Aké budú zimy v najbližších rokoch?

Meteorológovia predpovedajú, že počas zimných mesiacov sa zmení počasie v celej Európe. V ďalších rokoch budú zimy iné, na aké sme boli zvyknutí. Globálne otepľovanie spôsobí, že sneh bude v našej oblasti skôr raritou, ale keď už raz začne snežiť, bude to poriadna fujavica. Počasie v Európe, teda aj na Slovensku, sa bude meniť. Fujavice sa budú vyskytovať aj v miernom podnebnom pásme.

Extrémne výkyvy počasia máme podľa vedcov v Európe očakávať do roku 2050 a sneženie bude oveľa intenzívnejšie a silnejšie ako doteraz. Bude však skôr raritou. V priebehu nasledujúcich rokov by sa fujavice, aké zažívajú ľudia napríklad v Alpách, mali presunúť nad západnú a strednú Európu. Zmeny počasia spojené s extrémami posledné roky zažívame stále častejšie. Európu zasahujú extrémne teploty, dažde, ale aj tornáda, čo predtým úplne bežné nebolo.

Príspevok Aké zimy nás čakajú v najbližších rokoch? Meteorológovia majú jasnú odpoveď, zostanete prekvapení zobrazený najskôr Femm.

V Európe sa rozširuje nebezpečný hmyz, ktorý sem prišiel z Ázie pred niekoľkými rokmi. V dôsledku medzinárodného obchodu a globálneho otepľovania sa objavuje už aj v Nemecku, Francúzsku či Taliansku.

Ako uvádza portál Imeteo, ázijský tigrí komár sa už objavil severnejšie, v západnom Nemecku. Prenáša smrteľné choroby, čo je hlavný dôvod, prečo je nebezpečný. Môže prenášať rôzne tropické vírusové choroby, napríklad maláriu, horúčku dengue, no aj veľmi nebezpečný vírus Zika. Aby mohol tento vírus komár preniesť, musia byť teploty stabilné 14 dní a vyššie ako 27 °C.

Ako ho spoznáte?

V tomto prípade však nie je dôvod na strach, pretože nie je bežné, aby boli po dobu dvoch týždňov takéto vysoké teploty v Európe. Odborníci však prepdokladajú, že čím budú zimy miernejšie, tým sa bude presúvať do strednej Európy, vrátane Slovenska.

Podľa portálu ich môžete spoznať tak, že vyzerajú ako 10-milimetrové komáre, avšak majú pruhované čiernobiele telo. Ide o invazívny druh z Indie, ktorý však môže prežiť všade vo svete v pomerne teplých klimatických podmienkach. Prezimovať môžu v skleníkoch, na povalách a podobne.

Príspevok POZOR: V Európe sa rozširuje nebezpečný hmyz, ktorý môže prísť aj na Slovensko zobrazený najskôr Femm.

V nedeľu WHO informovalo o najvyššom dennom prírastku nakazených koronavírusom. Konkrétne šlo o viac ako 183 000 nových prípadov za 24 hodín. Napriek tomu, že v Európe vznikajú nové ohniská, opatrenia sa ďalej uvoľňujú.

V Nemecku vzniklo nové ohnisko na bitúnku, kde je zamestnaných viac ako 6-tisíc ľudí a nakazilo sa už viac ako 1000. V Poľsku a Českej republike boli ohniskami najmä bane, no krajiny už zaviedli lokálne opatrenia. V Európe sa prísne pravidlá rozvoľňujú, zrušili sa hraničné kontroly a ľudia si budú môcť vychutnať aj letnú dovolenku. Úplne naopak je to však v prípade Nórska, ktoré rozvoľňovanie ignoruje. Robia dobre?

Obmedzenia až do konca leta

Nórsko, ktoré rýchlo dostalo pandémiu nového koronavírusu pod kontrolu, ignoruje výzvy na zrušenie alebo aspoň uvoľnenie svojich cestových obmedzení. Škandinávska krajina je dnes preto zrejme najuzavretejším štátom v Európe. Väčšina ľudí, ktorí nie sú obyvateľmi krajiny, má stále zákaz vstupu do Nórska a hoci samotní Nóri nemajú zakázané cestovať do zahraničia, povinná desaťdňová karanténa pri návrate do vlasti im zahraničné cesty prakticky znemožňuje. Táto požiadavka bude platiť najmenej do 20. augusta.

Výsledkom je, že Nóri sa nebudú môcť toto leto slniť na plážach pri Stredozemnom mori, a dokonca aj samotná premiérka Erna Solbergová zrušila plánovanú dovolenku v Španielsku. Pre niektorých ľudí má opatrný prístup vlády k pandémii vážne následky.

Cestovať nemôžu ani za príbuznými

Tak ako pre Bettinu Wintermarkovú, ktorá nemôže odcestovať do juhozápadného francúzskeho mesta Bordeaux vzdialeného približne dve hodiny letu z nórskej metropoly Oslo, aby navštívila svoju 84-ročnú matku. Tá utrpela vnútorné krvácanie a lekári jej dávajú len niekoľko týždňov života. „Myslím si, že ju už nikdy živú neuvidím,“ povedala znepokojená Wintermarková. Obáva sa, že zákaz cestovania v jej „adoptívnej“ krajine znamená, že nebude môcť naposledy navštíviť svoju zomierajúcu matku vo Francúzsku.

„Je to nočná mora,“ uviedla 59-ročná kaderníčka. „Keby Nórsko nemalo tieto prísne obmedzenia, mohla by som odcestovať okamžite. Ale je nemožné robiť krátke cesty do Francúzska, pretože nemôžem ísť zakaždým na desať dní do karantény,“ dodala. Z toho istého dôvodu museli na neurčito odložiť aj svadbu jej syna, pôvodne plánovanú na 20. júla takisto v Bordeaux.

Nechcú sa unáhliť

Nórsko si vyslúžilo uznanie za to, ako zvláda pandémiu ochorenia COVID-19, ktoré si v krajine s 5,4 milióna obyvateľmi vyžiadalo 248 ľudských životov. Nórske úrady zdôrazňujú, že je dôležité nezahodiť prinesené obete a príliš skoro sa neotvárať, pretože by sa mohol potenciálne smrtiaci vírus do krajiny doniesť.

„Veľa ľudí je smutných a frustrovaných. Nerobíme to preto, aby sme ľudí nahnevali, ale určite musíme udržať situáciu pod kontrolou,“ povedala minulý týždeň ministerka spravodlivosti Monica Mälandová, poverená koordinovaním nórskej reakcie na pandémiu.

Jediným ústupkom nórskej vlády je zatiaľ to, že od 15. júna povolila občanom cestovať do Dánska, Fínska a na Island. Nórsko nie je členom EÚ, ale patrí do schengenskej zóny voľného cestovania. Oslo tiež oznámilo, že do 20. júla posúdi možnosť otvoriť sa ďalším neďalekým krajinám.

Príspevok Napriek novým ohniskám sa Európa ďalej otvára. Výnimkou je Nórsko, ktoré situáciu ignoruje zobrazený najskôr Femm.

V Belgicku podľahlo nákaze novým koronavírusom 12-ročné dievča. Na tlačovej konferencii to v utorok oznámil belgický virológ a hovorca federálnej vlády pre COVID-19 Emmanuel André.

Belgická tínedžerka sa tak stala najmladšou obeťou choroby COVID-19 v Európe. André priznal, že z emocionálneho hľadiska ide o veľmi náročnú situáciu, a to nielen pre rodinu, ale aj pre lekársku a vedeckú komunitu. Zároveň konštatoval, že ide o „veľmi zriedkavú udalosť, ktorá nás zasiahla“.

Otvoriť galériu (7)

Virológ Steven Van Gucht podľa belgického denníka Le Soir spresnil, že dievča bolo pozitívne testované na nový koronavírus SARS-CoV-2 a jej stav sa zhoršil po troch dňoch horúčky.

Podobný šok vyvolala minulý týždeň aj smrť 16-ročného dievčaťa vo Francúzsku a 14-ročného dieťaťa v Portugalsku. V Belgicku bolo v pondelok zaznamenaných ďalších 98 úmrtí spojených s chorobou COVID-19. Od začiatku epidémie tam tejto chorobe podľahlo 705 osôb.

Nateraz je v Belgicku potvrdených 12.775 prípadov nakazenia novým koronavírusom. Hospitalizovaných je celkovo 4920 ľudí, z toho 1021 na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

V Taliansku mal muž len 26 rokov

Približne 500 ľudí sa zúčastnilo v Taliansku prostredníctvom internetu na smútočnom obrade venovanom 26-ročnému Andreovi Teseimu z mesta Predappio ako dosiaľ najmladšiemu človeku, ktorý v tejto krajine podľahol novému koronavírusu. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra APA.

Na počesť Teseimu, ktorý pôsobil v oblasti dobrovoľníctva, nechali odslúžiť omšu bez prítomnosti veriacich, ktorá bola naživo streamovaná cez internet. Účastníkom takéhoto obradu bol aj starosta uvedeného mesta Roberto Canali.

Teseiho priviezli tento týždeň s príznakmi koronavírusového ochorenia COVID-19 do nemocnice v meste Cesena. Jeho stav sa v priebehu niekoľkých dní zhoršil a vo štvrtok zomrel na oddelení intenzívnej starostlivosti nemocnice v susednom meste Forli.

Na základe vládneho nariadenia s cieľom spomaliť šírenie nového koronavírusu sa nikde v Taliansku nekonajú verejné bohoslužby za prítomnosti veriacich, čo sa týka aj smútočných obradov pri úmrtiach. Kostoly a kaplnky však zostávajú otvorené pre osobné modlitby.

Príspevok Európa má zrejme novú najmladšiu obeť koronavírusu. Je ňou len 12-ročné dievča zobrazený najskôr Femm.

Od 29. júla, teda od dnes ľudstvo žije — čisto matematicky — na ekologický dlh. K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Uvádza sa to správe neziskovej organizácie Global Footprint Network (GFN).

Okamih zlomu nastáva každý rok o niekoľko dní skôr —tento rok je to absolútne najskôr. Podľa najnovších výpočtov GFN vlani pripadol tzv. Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) na 1. augusta, v roku 2017 na 2. augusta, v roku 2003 na 22. septembra a v roku 1993 na 21 októbra.

Na zabezpečenie zdrojov spotrebovaných ľudstvom, ako sú voda, pôda, drevo a čistý vzduch, by bolo v súčasnosti potrebné 1,75 zemegule, varuje GFN. Prejavuje sa to pokračujúcim odlesňovaním, eróziou pôdy, stratou biodiverzity alebo zvyšovaním koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére.

Deň ekologického dlhu je globálnym priemerom a situácia sa značne líši v závislosti od krajiny. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý je partnerskou organizáciou GFN, malá krajina ako Katar ho dosiahla už po 42 dňoch, zatiaľ čo Indonézia až po 342 dňoch. Slovensko žije v roku 2019 na ekologický dlh od 22. mája. Spojené štáty na pokrytie zdrojov potrebovali pri súčasnom tepme spotreby päť zemegúľ, Austrália 4,1 zemegule a Rusko 3,2 zemegule.

Celosvetový deň ekologického dlhu sa stanovuje od roku 1970, vtedy pripadol na 29. decembra. „Máme iba jednu Zem. Nemôžeme použiť 1,75 (Zeme) bez deštruktívnych dôsledkov,“ povedal Mathis Wackernagel, zakladateľ Global Footprint Network.

Príspevok Vyčerpali sme všetky prírodné zdroje. Od dnes žije celý svet na ekologický dlh zobrazený najskôr Femm.

Už niekoľko dní po sebe si užívame teplé a slnečné počasie. Vysoké teploty síce naše územie nezasiahli v takom rozsahu, ako ostatné krajiny v Európe. Ako však informuje imeteo, treba sa pripraviť na búrky.

Na Slovensku sa vyskytnú búrky

Do našej oblasti sa aj naďalej dostáva teplý vzduch, no súčasne začína počasie ovplyvňovať brázda nižšieho tlaku. Tá prinesie do teplého vzduchu potrebnú vlhkosť a teplý a vlhký vzduch sa tak začne vynikajúco labilizovať. V labilnom vzduchu sa budú vytvárať búrky, ktoré môžu spôsobiť na našom území niekoľko problémov. S výskytom búrok očakávajte už počas dnešného dňa a to najmä na juhu a východe krajiny.

Búrky budú prinášať na naše územie prívalové zrážky a v jadrách búrok sa môže objaviť aj krupobitie. Výraznejšie búrky dorazia nad naše územie v priebehu zajtrajšieho dňa. Vyskytnúť sa môžu už v noci.

Teplotné rekordy v Európe

Teplotné rekordy zaznamenali vo štvrtok viaceré západoeurópske krajiny. V Belgicku namerali najvyššiu teplotu vzduchu v dejinách krajiny, a to 40,6 stupňa Celzia. Rekord padol v obci Kleine Brogel. Teplotný rekord zaznamenalo aj susedné Holandsko. V tamojšom meste Deelen namerali meteorológovia 41,7 stupňa Celzia. Len deň predtým holandské úrady informovali, že bol prekonaný teplotný rekord z roku 1944 s hodnotou 38,6 stupňa Celzia.

Novému teplotnému rekordu sa nevyhlo ani Nemecko; ortuť teplomera sa tu vo štvrtok vyšplhala na 41,5 stupňa Celzia. Rekord padol v meste Lingen. Štvrtou krajinou v tomto zozname je Británia, ktorá má nové teplotné maximum pre mesiac júl, a to 36,9 stupňa Celzia, oznámili tamojší meteorológovia. Rekord zaznamenali na londýnskom letisku Heathrow. Celkový rekord krajiny je 38,5 stupňa Celzia a podľa úradov môže byť už čoskoro prekonaný.

Vo francúzskej metropole Paríž zaznamenali vo štvrtok nový teplotný rekord 41 stupňov Celzia. Teplotu zaznamenali v parížskej mestskej časti Montsouris. Doterajší rekord z júla 1947 mal hodnotu 40,4 stupňa Celzia. Správy o počasí priniesli tlačové agentúry AP, DPA a AFP.

Príspevok AKTUÁLNE: Na Slovensko opäť prídu búrky. Vo Francúzsku, Česku aj v Belgicku padli teplotné rekordy zobrazený najskôr Femm.

Cyklisti na pretekoch Tour de France súťažili v utorok v spaľujúcich horúčavách a francúzska atómová elektráreň sa pripravila na odstavenie. Západná Európa sa piekla v novej vlne horúčav, ktoré prekonávajú dlhodobé rekordy.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by 𝓞𝓵𝓲𝔀𝓲𝓪 𝓟𝓻𝔂𝓰𝓪 (@oliwia.pry) on Jul 11, 2019 at 6:02am PDT

Horúca Európa

Prehriati turisti v Paríži a Berlíne sa vrhali do fontán a okrasných jazier, aby sa ochladili. Opatrovatelia v zoologických záhradách v Holandsku podávali smädným zvieratám potravu zamrznutú v ľade. Juhozápadné francúzske mesto Bordeaux zažilo najvyššiu teplotu od začiatku zaznamenávania, a to 41,2 stupňa Celzia. Meteorológovia predpovedali nové vysoké teploty v celom rade krajín vrátane Belgicka, Luxemburska, Nemecka a Holandska, kde sa má ortuť teplomerov vo štvrtok 25. júla prvýkrát vyšplhať na 40 stupňov Celzia.

Na rozdiel od spaľujúcich horúčav z konca júna, súčasná vlna horúceho vzduchu je najkrutejšia v častiach severnej Európy, kde ľudia vôbec nie sú zvyknutí na takéto teploty. V Británii, kde teploty môžu vo štvrtok prekročiť dosiaľ neprekonaný rekord 38,5 stupňa Celzia, úrady varovali chorých na astmu pred „toxickou kombináciou“ horúčav, vlhkého vzduchu a narastajúceho znečistenia ovzdušia.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Farmer Jeff (@mangalitzafarmernl) on Jul 23, 2019 at 10:42pm PDT

Situácia v Českej republike

Český hydrometeorologický ústav varoval v utorok pred vysokými teplotami. Od stredy sa môžu popoludňajšie maximá šplhať až k 35 stupňom Celzia. Informoval o tom portál Novinky.cz. „Nad strednou Európou sa bude udržiavať oblasť vyššieho tlaku vzduchu, ktorá sa pozvoľna presunie nad Škandináviu. Najvyššie denné teploty postupne porastú,“ konštatovali meteorológovia. „Od stredy 24. júla čakáme teploty medzi 30 a 35 stupňami Celzia na väčšine nášho územia okrem severovýchodu,“ doplnili meteorológovia.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Poppy The Mini Dachshund (@poppy_aminidachshund) on Jul 23, 2019 at 10:54pm PDT

Belgicko láme rekordy

Úrady v Belgicku vydali prvýkrát tzv. červený stupeň výstrahy pred extrémnymi teplotami. Tlačová agentúra DPA to uviedla s odvolaním sa na utorkový tvít predstaviteľa belgického Kráľovského meteorologického ústavu Davida Dehenauwa, podľa ktorého boli splnené príslušné kritériá. Teplota vzduchu v bruselskej okrajovej časti Uccle dosiahla v utorok nový denný rekord – 33,7 stupňa Celzia. Dehenauw očakáva ďalšie rekordy v stredu a vo štvrtok, keď by mohlo byť nameraných 39 – 40 stupňov Celzia.

Slovensko trápi sucho

Sucho rôznej intenzity trápi až 90 percent územia Slovenska. Nedostatok zrážok sa prejavil v prvom polroku 2019 predovšetkým na západnom, severozápadnom a severnom Slovensku. Meteorológovia označili aktuálny stav sucha za alarmujúci. Predpovedajú, že deficit bude počas leta ešte rásť. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej webstránke. Najhorší vývoj zrážok evidujú meteorológovia na krajnom západe Slovenska.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Majka Petrenkova (@majkapetrenkova) on Jun 2, 2019 at 5:02am PDT

Prvá dva dni tohto týždňa budú teplé najmä na západe a juhu Slovenska, kde sa budú teploty šplhať cez +30 °C. Od stredy očakávame teplejšie počasie už na celom území Slovenska, pričom zrážky sa vyskytnú už len výnimočne. Teplejší a suchší charakter počasia by mal zotrvať do víkendu. Teploty budú dennodenne dosahovať +26 až +32 °C, čo sú pre nás normálové hodnoty pre toto obdobie. Informovalo o tom imeto.

Príspevok Ľudia sa vrhali do fontán. Do Európy prišla nová vlna rekordných horúčav, padali teplotné rekordy zobrazený najskôr Femm.

Budú padať rekordy! Do Európy mieria extrémne horúčavy. Veľká časť Európy tento týždeň očakáva mimoriadne horúce letné počasie, čo vyvoláva obavy z ohrozenia verejného zdravia, informuje v utorok agentúra DPA.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Katja | lifestyle blog | Wien (@collectedbykatja) on Jun 25, 2019 at 10:53pm PDT

Vo Francúzsku, kde v dôsledku vlny horúčav prišlo v roku 2003 o život 15.000 ľudí, ministerka zdravotníctva Agnes Buzynová vyzvala verejnosť, aby prejavila solidaritu. V niektorých regiónoch Francúzska majú teploty prekročiť 40 stupňov Celzia. Buzynová preto vyzvala ľudí, aby kontrolovali starších a hendikepovaných susedov a bezdomovcom ponúkli vodu a tieň. Národná meteorologická služba Méteo-France vydala pre veľkú časť stredného a východného Francúzska oranžové varovanie s tým, vlna horúčav dosiahne svoj vrchol od stredy do piatka.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Parentville Olga Sokolik (@parentvillegva) on Jun 25, 2019 at 10:53pm PDT

Podľa Nemeckej meteorologickej služby (DWD) teploty na niektorých miestach dosiahli v utorok až 38 stupňov. Obzvlášť vysoké teploty zaznamenali v juhozápadnom Nemecku, kde sa ortuť v niektorých oblastiach vyšplhala na takmer 40 stupňov. Mnohé školy museli žiakov poslať domov. Podľa predpovede by v Nemecku mohli v stredu padnúť teplotné rekordy, s dosahujúcimi teplotami 39 stupňov v regióne v okolí Frankfurtu nad Mohanom a nad 40 stupňov na niektorých ďalších miestach. Podľa internetovej meteorologickej služby ilmeteo.it by ortuť teplomerov mohla vystúpiť až na 40 stupňov na severe Talianska v mestách ako Miláno a Bologna, ako aj na ostrove Sardínia. Podľa internetovej stránky by mohli v niektorých častiach krajiny zaznamenať najteplejší jún, kde teploty dosiahnu vrchol od štvrtku do piatku.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by iLMeteo (@ilmeteoit) on Jun 25, 2019 at 10:00am PDT

Španielska meteorologická agentúra (AEMET) uviedla, že vlna horúčav sa začne v krajine v stredu a potrvá „najmenej do pondelka“. V údolí Ebro na severovýchode krajiny dosiahne teplota 42 stupňov. Britskí meteorológovia zase uviedli, že existuje len „malá šanca“, že v krajine teploty prekročia hranicu 35,6 stupňa, najvyšší teplotný rekord zaznamenaný v júni. Meteorológovia očakávajú pre zvyšok týždňa horúce a vlhké počasie a vydali lokálne varovania pred búrkami.

Vlna horúčav zasiahla aj Rakúsko. Vzhľadom na prognózu, že teploty tam môžu prekročiť 32 stupňov, v meste Innsbruck kočiši a kone dostali deň voľna. Na pobreží Jadranského mora v Slovinsku a Chorvátsku dosiahnu teploty 37 stupňov. Búrky, ktoré podľa predpovedí zasiahnu roviny na východe Chorvátska, môžu mať vplyv na dopravné trasy spájajúce Nemecko a Rakúsko s Gréckom a Tureckom.
Mimo Európy je situácia extrémnejšia v Indii. Juh tejto ázijskej krajiny zasiahli v júni teploty od 40 do 50 stupňov.

Príspevok Do Európy mieri najhoršia vlna horúčav. Teploty vystúpia nad 40 stupňov zobrazený najskôr Femm.

Studený front priniesol v nedeľu do viacerých európskych štátov výrazné ochladenie a sneženie aj do nížin. Vo švajčiarskych mestách Bern a St. Gallen nebolo 5. mája doteraz zaznamenané také množstvo čerstvého snehu ako tento rok, informovala švajčiarska agentúra SDA. V St. Gallene, ležiacom vo výške 669 metrov nad morom, napadlo do rána 19 centimetrov snehu. Predchádzajúci májový rekord má hodnotu 12 centimetrov a pochádza zo 7. mája 1957.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Andrey Salikov (@andrey.salikov) on May 6, 2019 at 12:14am PDT

Ulice Bernu v nadmorskej výške 540 metrov pokryli štyri centimetre snehu. Predchádzajúce rekordné množstvo snehu — jeden centimeter — napadlo 1. mája 1945. V máji tam okrem tohto dátumu nebolo sneženie zaznamenané od začiatku meraní v roku 1931. Počasie narušilo aj cyklistické preteky Tour de Romandie, ktorých etapu museli skrátiť.

Podobná situácia je aj v susednom Rakúsku. V obci St. Johann im Pongau v nadmorskej výške 634 metrov napadlo šesť centimetrov čerstvého snehu, v Reutte (850 metrov) mali 16 centimetrov. Na observatóriu Sonnblick v nadmorskej výške 3100 metrov v pohorí Vysoké Taury napadlo od soboty do nedeľňajšieho predpoludnia 55 centimetrov snehu. Súvislý snehový poprašok sa objavil v Salzburgu (424 metrov nad morom), kde sa tak naposledy stalo 4. mája 1987. Na švajčiarskych i rakúskych cestách navyše došlo k množstvu nehôd. Napríklad na diaľnici A9 v Hornom Rakúsku došlo pri daždi so snehom k hromadnej zrážke desiatich až dvanástich vozidiel. Niekoľko ľudí utrpelo zranenia.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Mauro Bernardi (@mauromcbernie) on May 5, 2019 at 10:42pm PDT

Podľa rakúskeho Centrálneho inštitútu pre meteorológiu a geodynamiku (ZAMG) sa situácia v Rakúsku v pondelok upokojí, avšak návrat jarných teplôt je v nedohľadne. Počasie zostane na budúci týždeň premenlivé a  v utorok ráno hrozí v niektorých regiónoch mráz. Mráz hrozí v pondelok a v utorok aj vo Švajčiarsku. V talianskych Alpách snežilo približne od výšky 800 metrov, najmä v regióne Tridentsko-Horná Adiža. Teplota päť stupňov bola nameraná v mestách Bolzano a Trident. Pri sicílskom meste Marsala prišiel v rozbúrenom mori pri kitesurfingu o život nemecký turista.

Prudký vietor sužoval v nedeľu Lombardsko. Katedrála v meste Vigevano bola zatvorená kvôli padajúcim kusom muriva. Vietor spôsobil aj meškanie odletov na letiskách v Miláne a Janove, niekoľko letov zrušili. Sneh a krupobitie zasiahli severoitaliansky región Piemont. V údolí Valle d’Aosta musela horská služba zachraňovať troch francúzskych horolezcov, ktorí kvôli zlému počasiu zablúdili v nadmorskej výške takmer 4000 metrov.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Giovanni Zuccolotto (@_ziovani_) on May 5, 2019 at 12:02pm PDT

Aké počasie nás na Slovensku čaká dnes? Do našej oblasti prúdi studený vzduch. Prevažne zamračené a na juhu občasný dážď. Teploty 7 až 12 stupňov C. Na západnom Slovensku prevažne zamračené. Najnižšie ranné teploty 7 až 4 a najvyššie denné 9 až 12 stupňov C. Na strednom Slovensku prevažne zamračené. Najnižšie ranné teploty 6 až 1 a najvyššie denné 7 až 11 stupňov C. Na východnom Slovensku prevažne zamračené a občasný dážď. Najnižšie ranné teploty 6 až 2 a najvyššie denné 7 až 11 stupňov C.

Počasie na horách: Vo výške 1000 m prevažne zamračené. Najnižšia ranná teplota 1 a najvyššia denná 5 stupňov C. Vo výške 1500 m prevažne zamračené. Najnižšia ranná teplota -1 a najvyššia denná 2 stupne C. Vo výške 2000 m prevažne zamračené. Najnižšia ranná teplota -3 a najvyššia denná -1 stupeň Celzia.

Príspevok AKTUÁLNE: Zima na Slovensku je späť a s ňou aj sneženie. Takéto rekordy padali v ostatných krajinách Európy zobrazený najskôr Femm.

V Banskobystrickom, Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji upozorňujú meteorológovia na sneženie. Napadnúť tu môže od 30 až do 80 centimetrov nového snehu. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahu 1. a 2. stupňa. Platí do stredy (16.1.).

Výstraha prvého stupňa je pre Trenčiansky a Banskobystrický kraj, kde môže napadnúť od 30 do 50 cm nového snehu. V časti Žilinského a Prešovského kraja je vyhlásený 2. stupeň výstrahy. Očakáva sa, že tu napadne 50 až 80 cm nového snehu.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by M O N I K A (@moncitazatkova) on Jan 2, 2019 at 7:28am PST

SHMÚ varuje v utorok (15.1.) aj pred tvorbou poľadovice, a to najmä na západnom a strednom Slovensku. Taktiež aj pred tvorbou snehových jazykov a závejov, a to najmä na severe Slovenska. Meteorológovia upozorňujú v utorok aj na silný vietor na horách severného a stredného Slovenska. Na hrebeňoch Tatier môže v nárazoch dosiahnuť rýchlosť až 160 kilometrov za hodinu.

Silné sneženie spôsobilo v pondelok problémy vo viacerých krajinách strednej Európy. Niektoré oblasti odrezalo od sveta, skomplikovalo dopravu a vyžiadalo si minimálne jednu obeť, informovala agentúra DPA. Štyria robotníci v meste Fastenau neďaleko Salzburgu v severnej časti Rakúska sa pošmykli pri odstraňovaní snehu zo strechy budovy a spadli z výšky šesť metrov. Jeden z nich na mieste zomrel.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Naživo.eu (@nazivoeu) on Jan 20, 2018 at 11:22pm PST

Diaľkový autobus v rakúskej provincii Štajersko zišiel v hustom snežení z cesty a skĺzol zo svahu. Vodič a 12 pasažierov utrpeli zranenia. Medzinárodný rýchlik na trati Praha – Mníchov vrazil v pondelok ráno neďaleko obce Česká Kubica v Plzenskom kraji do spadnutého stromu. Doprava na trati bola zastavená na niekoľko hodín a České dráhy zabezpečili namiesto medzinárodných rýchlikov náhradnú autobusovú dopravu, informoval český webový portál iDNES.cz. Pri nehode vlaku sa poškodila lokomotíva; k zraneniam však podľa hasičov nedošlo.

Lavína široká 300 metrov zasiahla hotel v lyžiarskom stredisku Balderschwang na juhu Bavorska. Polícia nehlásila žiadne zranenia. Pre automobilovú dopravu bolo nedostupných aj viacero lyžiarskych stredísk a osád v Rakúsku. Nemecký minister vnútra Horst Seehofer v pondelok osobne navštívil oblasti, ktoré zápasia s návalmi snehu a sľúbil im dodatočnú pomoc od spolkovej polície. Kancelárka Angela Merkelová vyjadrila uznanie všetkým, ktorí sa zapojili do poskytovania pomoci v postihnutých regiónoch Álp.

Viacero oblastí Švajčiarska hlásilo zvýšené lavínové nebezpečenstvo a počasie negatívne ovplyvnilo i cestnú a železničnú dopravu najmä v kantóne Grisons na východe krajiny.

Príspevok AKTUÁLNE: Sneženie, poľadovica a silný vietor v týchto častiach Slovenska. SHMÚ opäť vydalo výstrahu zobrazený najskôr Femm.