Mnoho rodín vo svete má stále voľbu neočkovať svoje deti, čím by sa možno predišlo niektorým ochoreniam. Je to tak aj napriek neustálemu sa zvyšovaniu podvedomia rodičov a dokonca je to tak aj v štátoch, kde je očkovanie povinné.
O očkovaniach sa vedú nekonečné debaty, či je to správne, či to správne nie je a podobne. Niektorí rodičia si myslia, že sa jedná o otázku slobodnej voľby a akejsi individuálnej slobody. Nasledujúci príbeh však hovorí niečo viac. V komunite, kde prebehlo hromadné očkovanie detí, sa vyvíja imunita. To znamená, že veľká väčšina členov tejto komunity je chránených proti ochoreniam a je tu len veľmi málo príležitostí na vznik „ohniska“. Z hľadiska imunity je teda očkovanie dôležité.
Tento list pochádza z blogu Scarlett, ktorá má 4-ročné dievčatko, ktoré bojuje s akútnou lymfoblastickou leukémiou – forma rakoviny, ktorá postihuje biele krvinky a môže spôsobiť závažné poruchy imunity.
„Dnes mal byť náš veľký deň. Prvý deň školy našej krásnej dcérky. Zatiaľ čo sa všetci ostatní rodičia usmievali a povzbudzovali svoje deti, tešili sa na tento jedinečný okamih, my sme boli učiteľkou odsunutí bokom. Keď si prechádzala medicínske záznamy detí zistila, že jedno z detí v dcérinej triede nie je očkované. Je veľa vecí, ktoré som na to chcela povedať, no moje svedomie ma zastavilo. Chápem, že to, čo poviem nepresvedčí žiadneho rodiča, no som nahnevaná, a teda píšem tento list.
Dnes ráno som svoju dcérku vystrojila na jej prvý deň v škole. Mala nové oblečenie, ktoré si sama vybrala. Takisto si vybrala školskú tašku s peknými obrázkami. celou cestou sa usmievala a tešila sa. Bolo to rovnaké, ako aj u vašich detí. Pamätáte?
Moja dcéra však nie je ako vaše dieťa. Moja dcéra má rakovinu. Do jej bokov jej museli pichať hrubé ihly a bolo to toľkokrát, že to už ani neviem spočítať. Absolvovala operácie, prišla o vlasy a sledovala, ako jej kamaráti umierajú. Prežila obrovské bolesti. Trpela dosť.
Ako rodičia sme sa na toto všetko museli pozerať. Držali sme jej hlavičku, zatiaľ čo ju celé telo neposlúchalo. Umývali sme jej krvavé ruky, ktoré mala z rôznych liekov. Utierali sme jej zadoček, zatiaľ čo sme mali rukavice a rúško, pretože naše vlastné dieťa bolo príliš „toxické“ na to, aby sme sa ho dotýkali. Mali a máme strach a často sme potajomky plakali. Neplánovali sme to. Zanedbávali sme naše ostatné deti. Vytrpeli sme si dosť.
Snažili sme sa zohnať peniaze. Oslovili sme verejnosť, zvyšovali podvedomie ľudí. Robíme to pre naše dieťa, ale možno aj pre to vaše. Snažíme sa zastaviť toto strašné a bolestivé ochorenie. Chceme, aby už žiadne dieťa nemuselo trpieť, aby žiadne dieťa nemuselo umrieť. Robíme to aj pre spoločnosť a pre dobro všetkých.
Dnes bola moja dcéra v škole. Dnes večer budem musieť učiniť rozhodnutie, či ju mám alebo nemám poslať späť, pretože jedno dieťa v triede nie je zaočkované. Naše dieťa je tak vystavené ohrozeniu, pretože títo rodičia učinili toto rozhodnutie. Teraz sa budem musieť rozhodnúť ja. Chcem aby moje dieťa trpelo ešte viac? Budem riskovať a vystavím ju možným ochoreniam, ktoré môžu prenášať deti, ktoré nie sú zaočkované? Mám jej zlomiť srdce a povedať jej, že už viac nemôže ísť do školy? Aj bežné ochorenie, ako napríklad ovčie kiahne by ju mohlo zabiť. V posledných dvoch rokoch sme urobili veľa rozhodnutí. Rozhodnutí pre záchranu našej dcérky. Vy nás nútite urobiť ďalšie rozhodnutia, ktoré by sme nemali robiť my.
Po tom všetkom, čo sme prežili, chceme len jedno. Myslite na vyššie dobro. Ak zaočkujete svoje deti, chránite tým tie naše. Vakcíny nespôsobujú autizmus. Vakcíny nespôsobujú rakovinu. Vakcíny zachraňujú životy.
Môžete si hovoriť, že je to sebecké. Môžete si hovoriť, že som hlúpa. Ja vám môžem povedať oveľa tvrdšie výrazy, pretože dnes som naozaj nahnevaná. Zajtra mi to však nepomôže. Nebudete vidieť slzy môjho dieťaťa, ktoré sa nemôže vrátiť do školy, a ani nebudete vidieť moje dieťa umierať v nemocnici kvôli ovčím kiahňam. Vaše rozhodnutie na vás pravdepodobne nikdy nebude mať vplyv. Nikdy neuvidíte dôsledky svojich činov.
Som len mama, ktorá sa snaží ochrániť svoje dieťa. Rozdiel je však v tom, že ja mám v rukách štúdie, vedu a fakty. Som nahnevaná, smutná, bolí ma to a koniec koncov, som aj tak bezmocná. Nemôžem prinútiť školu, aby povedala rodine dieťaťa, že musí absolvovať očkovanie, alebo že musí zmeniť triedu. Môžem však použiť svoj hlas. Toto je len malá časť z toho, čo všetko sa ešte musí zmeniť.
Toto je list, ktorý som nikdy neodoslala, pretože som zbabelec. Nebudem konfrontovať rodinu (čiastočne aj preto, že neviem o koho ide). Možno sa nikdy nedozvedia, že moja dcéra je alebo teda bola v tejto triede. Som veľký zbabelec na to, aby som im ukázala moje a dcérine slzy a plač. Nikdy nebudú vedieť, ako ich rozhodnutie ovplyvnilo celú našu rodinu.
Obraciam sa však na vás, ktorí ešte nemáte deti alebo uvažujete nad očkovaním. Skúste sa nad tým zamyslieť. Prosím modlite sa za moju dcérku. Chcem, aby bola zdravá a v bezpečí. To je všetko.“
Ak ste prišli až sem, teda na záver tohto listu, možno máte zmiešané pocity. Očkovanie bolo v minulosti bežné, absolvoval ho každý a nikto sa nad tým obzvlášť nepozastavoval. Dnes je to trochu inak, najmä pod vplyvom médií a akejsi osvety.
Na jednej strane chápem rodičov, ktorí nechcú dať zaočkovať svoje deti, no na strane druhej, chápem aj rodičov ako sú tí, ktorí majú doma choré detičky, ktoré by obyčajná angína mohla vrátiť na mesiace späť do nemocnice. Niekedy sa musíme zamyslieť aj nad tým, ako naše rozhodnutie ovplyvňuje ostatných ľudí. Aj keď sa nám zdá, že je to čisto naša vec.
zdroj: babskeveci.sk (Lucia M.), iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku