Ak sa vaše deti správajú zle, sú hrubé, agresívne, papuľnaté, či jednoducho neznesú odpor ani zo strany kamarátov, ani zo strany starých rodičov a rodičov, potom ste niekde urobili chybu. Základným znakom správnej výchovy je rešpekt pred rodičom a slušná a priateľská komunikácia. Ruku na srdce, urobili ste niekde chybu? Ak aj, všetko sa dá napraviť.
Nekričte a nerobte rámus
Dobrá rada nad zlato. Ak nechcete, aby sa z vášho dieťaťa neskôr stal hrubý, alebo naopak príliš mäkký človek, nekričte. Veci sa dajú povedať aj dôrazne a viac ako krikom dosiahnete dialógom. Nie je to jednoduché, najmä ak máte doma už vyrastajúce malého despotu, ktorý si myslí, že si môže dovoliť všetko. Aj k vám. Ale trpezlivosť ruže prináša a ak nebudete kričať vy, pochopí, že v slušnej komunikácii sa takéto niečo nevyskytuje.
Ak ste sa dostali do situácie, kedy je krik, priam rev doslova nevyhnutný, skúste predýchať, napočítajte do 10 a prejdite do druhého extrému, ktorým je ticho. Doprajte si čas na premýšľanie a aj keby to malo trvať dlhšie, ako niekoľko minút, dobre si rozmyslite, čo poviete a urobíte. Vaša agresia sa totiž absorbuje do dieťaťa a zapamätá si ju ako adekvátnu reakciu. Nerozprávajte sa s dieťaťom ako so seberovným, musí vedieť, že autorita ste tu vy. Ale krikom nedosiahnete nič iné, ako odpor z druhej strany. Či prejavený, alebo skrytý.
Deti sú zrkadlom svojich rodičov, či sa nám to páči, alebo nie. Ak ste si uvedomili svoje chyby vo výchove, ktorá je vo veľkej miere hlavne o komunikácii, príliš neskoro, neurobíte už nič. Môžete len sledovať, ako sa váš syn alebo dcéra vyvršuje na vlastnom dieťati a až vtedy uvidíte, že to nebolo celkom na nič. Krik má len dva účinky do budúcnosti a tým je len ďalší krik, alebo utiahnutosť a nepriebojnosť, pocity menejcennosti, či nedocenenie vlastnej hodnoty.
Diskutujte, pomáhajte, presviedčajte
Vzájomné porozumenie je kľúč k úspechu. Aj keď s vami váš dospievajúci potomok nesúhlasí v názoroch, je dôležité, aby vás dokázal rešpektovať a toho istého sa dočkal aj od vás. Je to o každodennosti, komunikácii o tom, čo bude na večeru, o tom, či pes patrí do domu, alebo nie, o tom, prečo je dôležité upratať si po sebe posteľ.
Ak budete svojmu dieťaťu od malička všetko vysvetľovať, nájde vo vás partnera na diskusia a človeka, ktorého bude prirodzene rešpektovať, aj keď sa vaše názory o niekoľko rokov môžu začať rozchádzať. Počúvajte vy jeho a bude počúvať aj on vás. Vysvetľujte vy jemu a aj on bude vysvetľovať. Kričte vy na neho, a aj on bude raz kričať. Na vás, alebo na svoje deti. Je to jednoducho pravidlo.
Trávte spolu dostatok času
Na to, aby vznikla diskusia, musí byť aj priestor. Ak so svojim dieťaťom nebudete tráviť dosť času, potom sa nečudujte, ak po pätnástich rokoch zistíte, že si nemáte čo povedať. Čítajte mu knižky, chodievajte spolu do divadla, do kina, von do prírody. Jednoducho sa mu venujte a dajte mu pocit, že vám čas strávený s ním stojí za všetky drobné. Má to neuveriteľne pozitívny vplyv a stanú sa z vás priatelia na život a na smrť. S peknými spomienkami prichádza aj prirodzený rešpekt.
Nevyhýbajte sa otázkam
Ak sa vaše dieťa spýta na niečo, čo vám nie je príjemné, odpovedajte mu. Ak sa donekonečna pýta na nezmysly, aj vtedy mu odpovedajte. Je dôležité nedať mu pocítiť, že vaše otázky ho obťažujú. Neskôr si môže začať o sebe myslieť, že je hlupák a to o to skôr, ak sa budete jeho otázkam smiať a odbíjať ich ignorovaním, alebo mávnutím ruky a nedokonalou odpoveďou. Snažte sa byť pre vaše dieťa vždy stopercentný.
Nechráňte ho pred trápením
Aby z vášho dieťaťa vyrástla silná osobnosť vedomá si svojej hodnoty, pripravte ho na to, že život nie je bez starostí. Nechráňte ho pred smrťou blízkych, pred chorobou starých rodičov, či inými rodinnými problémami. Dieťa nemá žiť v ideálnom svete bez starostí, pretože raz s nimi bude aj tak konfrontované. Ak mu to neumožníte okúsiť ešte v detstve, kedy sa s vecami vysporiadava ľahšie a zároveň má pri sebe stále ľudí, o ktorých sa môže oprieť, v dospelosti ho môžu takéto veci zlomiť .
To, ako budete vaše dieťa vychovávať, je len na vás. Ak sa však posnažíte, môže byť vaše dieťa vašou pýchou. A tá nesúvisí s vysokou školou, vzdelaním, ani materiálnym zabezpečením. Súvisí s tým, aký človek a aký charakter z vášho dieťaťa vyrástol.
Nahlásiť chybu v článku