Striedanie letného a zimného času sa na Slovensku skončí

Európsky parlament schválil v utorok v Štrasburgu návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Informovali o tom agentúry DPA a APA.

View this post on Instagram

A post shared by Európsky parlament – Slovensko (@europskyparlament) on Oct 27, 2018 at 1:37am PDT

Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ (členské štáty). Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času až 84 percent Európanov, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas. Exekutíva EÚ ako dátum poslednej zmeny navrhovala nedeľu 31. marca 2019, čo však neskôr rakúske predsedníctvo v Rade EÚ odmietlo aj s poukázaním na názorový rozkol členských krajín Únie na túto tému a navrhlo odklad na rok 2021.

Členovia Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) navrhli, aby v tých krajinách Únie, ktoré sa už „navždy“ rozhodnú pre letný čas, došlo k poslednej zmene hodín v noci zo soboty na nedeľu koncom marca 2021. A tie krajiny, ktoré si budú chcieť ponechať svoj štandardný čas, známy aj ako „zimný čas“, naposledy otočia ručičkou na hodinách poslednú októbrovú nedeľu roku 2021. Výbor EP pre dopravu zároveň vyzval členské krajiny EÚ, aby záležitosť zimného a letného času posúdili medzi sebou. To vychádza aj z odporúčaní eurokomisie, aby jednotlivé rozhodnutia členských krajín nezasahovali do fungovania vnútorného trhu EÚ.

Ak eurokomisia zistí, že naplánované časové dohody jednotlivých krajín by mohli účinne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie dátumu uplatňovania smernice o zmene času maximálne o 12 mesiacov a predložiť dovtedy nový legislatívny návrh.

Takáto je história striedania času vo svete a aj na Slovensku:

1784– Americký politik Benjamin Franklin v jednom zo svojich zápiskov uviedol, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
1907– Návrh na zmenu času počas roka formuloval prvý raz londýnsky staviteľ William Willet v eseji Plytvanie denným svetlom. Opäť išlo o myšlienku efektívnejšie využívať slnečný svit, teda nie o úspory energie.
14. apríla 1916– Počas 1. svetovej vojny zaviedlo letný čas Švédsko, postupne sa do 30. apríla 1916 pridali ďalšie krajiny, medzi nimi aj Nemecko a ako jeho spojenec i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.
1940– Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom.

1946– V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
1966– Ako prvé začalo uplatňovať modernú úpravu letného času Taliansko. V roku 1971 sa pridalo Grécko. Španielsko zaviedlo letný čas v roku 1974, Francúzsko v roku 1976. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov Európskeho spoločenstva najmä pre to, aby navzájom zosúladili svoje časové pásma.
1979– Prvý raz bol na území bývalého socialistického Československa zavedený letný čas vo svojej súčasnej podobe. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období – ochladenie 1. januára 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny. Od letného času sa očakávali energetické úspory.
1980– Prvý raz sa zaviedli právne predpisy Európskeho spoločenstva o úprave letného času. Cieľom tohto kroku bolo zjednotenie existujúcich vnútroštátnych postupov a harmonogramov letného času, ktoré sa dovtedy odlišovali. Tým sa v rámci jednotného trhu zabezpečil harmonizovaný prístup k posunu času.

1981– Hodinky sa začali zo SEČ posúvať na SELČ už v poslednú marcovú sobotu a nie v apríli, ako v prechádzajúcich rokoch. Letný čas sa končil v sobotu v noci počas posledného septembrového víkendu. Čas sa menil na jar o polnoci a na jeseň o jednej v noci. Neskôr sa táto zmena posunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň).
1996– Slovenská republika sa podobne ako susedná Česká republika pripojili k európskym normám, podľa ktorých letný čas každoročne trval od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Teda na slovenskom území sa obdobie letného času predĺžilo zo šiestich na sedem mesiacov.
2014– Českí europoslanci v marci roku 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Pod hlavičkou iniciatívy Pre iba jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov Európskeho parlamentu.
8. február 2017– Vláda novým nariadením schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-2021. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2017, týmto nariadením SR prebrala právne záväzné akty Európskej únie.
4. júla 2018– Na pôde europarlamentu a Európskej komisie (EK) začala prebiehať diskusia o striedaní času, 4. júla bola spustená verejná konzultácia s trvaním do 16. augusta. Občania členských krajín EÚ boli prostredníctvom ankety vyzvaní, aby sa vyjadrili, či súhlasia so striedaním zimného a letného času, keď dochádza k posunu o jednu hodinu, alebo by radšej uprednostnili zrušenie tohto zvyku.

17. augusta 2018– EK oznámila ukončenie verejnej konzultácie o tom, či EÚ upustí od praxe posúvania hodinových ručičiek o jednu hodinu dopredu v období od marca do októbra. K otázke letného času sa do 16. augusta do polnoci vyjadrilo viac ako 4,6 milióna občanov členských krajín EÚ.
31. augusta 2018– Podľa predbežných výsledkov verejnej konzultácie sa za odstránenie zmeny času vyjadrilo 84 percent respondentov. V rámci online konzultácie od 4. júla do 16. augusta 2018 bolo odovzdaných 4,6 milióna odpovedí zo všetkých 28 členských štátov Únie. Najvyššiu mieru účasti malo Nemecko (3,79 percenta), Slovensko bolo na 8. priečke (0,60 percenta). Predseda EK Jean-Claude Juncker oznámil, že EK navrhne zrušenie letného času.
14. septembra 2018– EK oficiálne predostrela návrh ukončiť už v roku 2019 sezónnu zmenu času v krajinách EÚ, pričom členské štáty sa môžu samostatne rozhodnúť, či chcú natrvalo zaviesť letný alebo zimný, t. j. v prípade Slovenska stredoeurópsky čas.
19. októbra 2018– V súvislosti s plánovaným zrušením striedania času v EÚ by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Uviedlo to slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v stanovisku k návrhu európskej smernice, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času.