Vo veku 89 rokov zomrela česká šansoniérka Hana Hegerová, ktorá sa narodila v Bratislave. Informovala o tom v utorok Česká televízia na svojej webovej stránke. Podľa portálu Novinky.cz Hegerová zomrela v pražskej Nemocnici Na Homolce, kde bola už nejaký čas hospitalizovaná.
V tejto súvislosti TASR prináša profil prvej dámy československého šansónu Hany Hegerovej. Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová, sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave v rodine riaditeľa banky, kvôli čomu nemohla neskôr z kádrových dôvodov študovať na Vysokej škole ekonomickej. Stredoškolské vzdelanie absolvovala na gymnáziu v Komárne.
Štúdium hudby
Súkromne sa učila hru na klavíri, vystupovala tiež v ochotníckom divadle, chodila do baletnej prípravky Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Absolvovala aj súkromné hodiny spevu u Roberta Rosnera. Po maturite v roku 1950 pracovala v strojárňach v Komárne a krátko pôsobila aj ako učiteľka na učňovskej škole. Túžila však po divadelných doskách a tak v rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Jedným z jej pedagógov bol aj Ladislav Chudík.
Prvé divadelné angažmán získala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón. Tam ju aj objavil hudobný skladateľ Juraj Berczeler. Pozval ju do bratislavskej Tatra revue, kde účinkovala počas divadelných prázdnin. Odtiaľ jej cesta viedla do Prahy, kde ju v roku 1958 prijali do práve založeného divadla Rokoko. V roku 1961 nastúpila do divadla Semafor. Hrala vo všetkých hudobných inscenáciách, medzi nimi Zuzana, ktorá nie je pre nikoho doma či Šesť žien Henricha VIII.
Úspešný na doskách Semaforu bol jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H ’65, ktorý režíroval Ján Roháč. Účinkovanie v Semafore ukončila v roku 1966. Začala vystupovať sólovo a so skupinou Mirko Dvořáka absolvovala desiatky koncertov doma a hlavne v zahraničí. Jedným z jej hitov z tohto obdobia bola pieseň Milord s českým textom Pavla Koptu. Spievať túto pieseň ju pri návšteve Prahy počul aj riaditeľ parížskej Olympie, ktorý neskoršie zorganizoval jej pobyt a vystúpenia v Paríži.
Česká Piaf
Dva roky účinkovala v parížskej Olympii, stále angažmán získala aj v Nemecku a vo Švajčiarsku. Nemecké a francúzske denníky ju nazvali „českou Piafovou“. Herecké skúsenosti Hegerovej využili aj filmoví režiséri: v 60. rokoch stvárnila hlavnú úlohu vo filme Frona a spolu s Rudolfom Hrušínským vo filme Naděje. Účinkovala aj v hudobných filmoch Kdyby tisíc klarinetů a Ta naše písnička česká. V roku 1967 jej vyšla prvá LP platňa s názvom Hana Hegerová. V 70. rokoch vydala úspešné platne Recitál (1971), Recitál 2 (1974) a Lásko prokletá (1977).
Pre kritiku komunistického režimu sa začiatkom 80. rokov ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983. O štyri roky neskôr vydala ďalší úspešný album Potměšilý host. Z roku 2006 pochádza výber najväčších hitov na dvojkompilácii Všechno nejlepší. V apríli 2009 vyšlo 2CD s výberom piesní pod názvom Paběrky a pamlsky. Po 23 rokoch vydala v októbri 2010 nový štúdiový album s názvom Mlýnské kolo v srdci mém.
Pre zdravotné problémy ukončila v auguste 2011 koncertnú činnosť. Za úspešnú spevácku dráhu dostala Diamantovú platňu Supraphonu za 1,5 milióna predaných platní. V septembri 2013 vydal Supraphon trojkompiláciu Hana Hegerová Zlatá kolekce 1957-2010. V októbri 2016 vyšiel v Supraphone výpravný 10 CD Box, ktorý na ôsmich CD približuje jej českú albumovú tvorbu od roku 1966, doplnenú o dva premiérové disky, obsahujúce nemeckú koncertnú nahrávku s verziami piesní doteraz nezverejnenými, a výber singlov a EP platní zo 60. rokov. Titul vyšiel pod príznačným názvom Cesta s podtitulom Písně z let 1966 – 2016.
V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Radu za zásluhy. Z rúk francúzskeho veľvyslanca Pierra Lévyho ho prevzal v zastúpení jej vnuk. Podľa veľvyslancovho vyjadrenia bol speváčke udelený za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry. Prezident Českej republiky Hegerovej v októbri 2014 udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy. Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 na Bratislavskom hrade udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Nahlásiť chybu v článku