Stále väčší počet mladých ľudí sa pomaly ale isto odpútava od „zastaralých“ dogiem, že po škole sa treba dobre oženiť či vydať, založiť si rodinu a s tým ide ruka v ruke kúpa auta, domu, či bytu. Výskumy ukazujú, že tzv. generácia milénia, ktorá je teraz vo veku 30 až 35 rokov, len zriedka kupuje nehnuteľnosti a ešte zriedkavejšie kupuje autá. V skutočnosti nekupujú žiadne extra drahé veci. V USA sa táto generácia nazýva aj generácia nájomníkov.
Niektorí sociológovia hovoria, že je to preto, že moderní mladí ľudia trpia vo veľkom finančnou krízou. Práve preto majú oveľa väčší strach z nákupu bytov a domov na hypotéku. Je to proste iná doba. Kedysi mladé rodiny dostali „služobný“ byt, ktorý neskôr kúpili za dnes smiešnu cenu. Jasné, zarábali menej, ale kúpiť byt za 10 000 korún slovenských bol proste luxus, ktorý dnes už neexistuje. Mám kamarátku, ktorá si s priateľom vzala úver na klasickú sumu, ktorú dnes zaplatíte za dvojizbový byt v blízkosti centra. Keď túto novinku oznámila starej mame, tá ostala šokovaná. Nemohla uveriť, že cena bytu je až taká obrovská.
Navyše, Slovensko sa v rebríčku odchodov od rodičov krajín EÚ umiestnilo na predposlednom mieste a rodičovské hniezdo, najmä kvôli financiám, opúšťame až po 31. narodeninách.
Strach však nie je ten najdôležitejší dôvod, prečo táto zmena nastala. Ide o to, že súčasná generácia mladých ľudí sa výrazne líši od generácie svojich rodičov. Vo svojom živote už uznávajú celkom iné hodnoty. Mladý človek si dnes prehodnotí koncepciu úspechu. To v preklade znamená, že úspešný človek si nebude kupovať byt, ale si ho prenajme. V dnešnej dobe, ak chcete byť považovaný za úspešného človeka, investujete do skúseností, to znamená do cestovania, zážitkov, extrémnych športov a na postavení niečoho z ničoho, napríklad vrámci startup projektu. Väčšina ľudí už nechce istoty, prosperitu a stabilitu. Všetko, čo chcú, je flexibilný plán a finančnú a administratívnu nezávislosť.
„Toto by som netvrdila až tak globálne. Skôr sa dá povedať, že nemajú záujem o drahé materiálne veci. Samozrejme, že o „drobnosti“ ako telefóny, tablety, notebooky, topánky a rôzne kúsky oblečenia či kozmetiky, to nás zaujíma. Prečo si však kupovať auto, keď do práce to mám na pešo 10 minút a môžem ísť teda pešo, na bicykli, autobusom, električkou alebo v krajnom prípade taxíkom?
Je to predsa lacnejšie ako kúpiť si vlastné auto. A pre koho ho kúpim? Pre seba? Veď rodinu ešte neplánujem, aj keď už mám 28. Prečo si kupovať dom, keď môžem chodiť radšej na lowcostové dovolenky kam sa mi zachce? Nemusím nič splácať, je to teda lacnejšie. Keď budem v nájme, môžem sa sťahovať kedykoľvek a kamkoľvek. Mám milión možností. Dom si predsa kúpim až keď sa usadím. Je to zrejme rozhodnutie na celý život, a to teda verte, že je. Buď si vezmeme hypotéku na 40 rokov a zmeniť sa dovtedy môže naozaj čokoľvek, alebo ostaneme v nájme, budeme síce platiť niekomu inému a nikdy to nebude naše, ale vyhovuje nám to, pretože chceme byť slobodní.“ Takto nejako to dnes vidí mladý človek.
Vravíte si, že pravdepodobne nebudete 40 rokov pracovať na tom istom mieste. Môžu vás preradiť do iného mesta, dokonca do iného štátu, prípadne príde ponuka z opačnej strany zemegule a hypotéka vás pri tom môže tak trochu brzdiť. Mladý človek mení zamestnanie v priemere každé tri roky. Toto všetko sú dôvody na to, prečo hovoríme „nie“ hypotékam. Druhá stránka mince je to, že hypotéky sú čím ďalej tým menej dostupné pre bežného mladého človeka. Pokiaľ nemáte našetrený nejaký základ, s hypotékou to budete mať naozaj ťažšie.
James Hamblin, publicista, tento jav vysvetľuje takto: „Počas posledných desiatich rokov vykonávali psychológovia veľké množstvo výskumov, ktoré dokazujú, že pokiaľ ide o šťastie a pocit pohody, míňanie peňazí na nové skúsenosti je oveľa ziskovejšie ako kupovanie nových vecí. Prináša to mladým ľuďom viac radosti.“
Sociálna interakcia medzi ľuďmi je rozhodujúca pri tom, či sa cítime šťastní alebo nie. Čím viac skutočných priateľov okolo seba máte, tým ste šťastnejší. O čom budú chcieť podľa vás ľudia počúvať skôr? O tom, ako ste sa vydali na dobrodružnú cestu po svete, alebo o tom, koľko bytov a áut ste si už stihli kúpiť? Ľudia veľmi neradi počúvajú o majetku druhých, no radi počujú práve o vašich skúsenostiach. Neviem, či je tomu tak aj na Slovensku, keďže tu stále pretrváva nekonečná závisť a tým sme proste typickí, či si to už niekto prizná alebo nie. Nezabúdajte však, že aj zlá a nepríjemná skúsenosť sa môže stať dobrým príbehom. Hmotné veci sa ním nikdy nestanú.
Áno, aj toto je jeden z dôvodov. Keď sa už vlastnoručne dopracujeme k novému autu, ktoré bolo veľmi drahé, neustále sa staráme o jeho stav. Pri každom divnom zvuku máme starosť a pri cúvaní sa radšej do späťáku pozrieme aj trikrát. Ak si kúpite drahý byt a naplníte ho drahým nábytkom a elektornikou naplníte, budete sa zase báť, že vás vykradnú. Nehovoriac o tom, že auto vám môže niekto poškriabať či vykradnúť a drahý televízor sa vám po roku používania môže pokaziť. Skúsenosti a zážitky, ktoré máte. vám však nikto ukradnúť nemôže.
Všetko, čo ste kúpili, bude mať po čase nižšiu hodnotu.
Áno, naši rodičia nemohli cestovať toľko, koľko teraz môžeme my. Nemali ani toľko možností na zábavu, ako máme teraz my. Nemali ani toľko príležitostí prísť s novými nápadmi a uskutočniť svoje vysnívané projekty. Preto investovali do rodiny, domov a áut. To však my nechceme. Koniec koncov, každý nákup, či už sa jedná o byt alebo auto, sa v priebehu času znehodnocuje. Ak sa ešte k tomu zamyslíme nad tým, že môže prísť nejaká kríza (nemusí to byť len finančná), potom je všetko ešte jasnejšie.
Skúsenosti sú jediná vec, na ktorej naozaj záleží. Nikdy sa ich cena nezníži a nikto vám ich nemôže ukradnúť. Sú to veci, ktoré vás dnes robia skutočne „bohatým“ človekom. Aj keď tu stále budú nezhody v názoroch medzi generáciami, musíme sa od toho dokázať odosobniť a ísť si za svojimi cieľmi, nech už sú akékoľvek.
Nahlásiť chybu v článku