Ak sú deti obklopené množstvom ľudí a je im venovaná veľká pozornosť, napríklad im ľudia doniesli rôzne darčeky, môže sa stať, že sa budú správať nevďačne a mať záchvaty hnevu, ak nie je po ich. Ak sa tento druh správania vyskytuje celkom často, pravdepodobne to má menej spoločného s dieťaťom a viac so spôsobom, akým bolo vychovávané.
Ako povedal klinický psychológ Ryan Howes, nie je vhodné dávať takéto správanie za vinu len deťom a hovoriť im o tom, ako veľmi sú rozmaznané.
„Ak sa správajú akoby mali na všetko právo a sú nevďačné, môže to byť správanie, ktoré sa naučili alebo videli ako vzorové, možno je to dokonca niečo, čo posilnili ich rodičia. Takže dávať im všetku vinu nie je fér. Pretrpte to, alebo sa porozprávajte s rodičmi, ale obviňovanie si nechajte pre seba,“ dodal Howes.
Poď hneď sem a daj mi pusu
Pre starých rodičov je prirodzené, že chcú vyjadrovať svoju lásku vnúčatám objatiami a bozkami. Mnohé deti sa však nemusia cítiť pohodlne, keď ich ľudia, hoci aj ich blízki, žiadajú o objatie a je dôležité, aby to dospelí v ich živote rešpektovali. Frázy „Poď sem a daj mi pusu.“ alebo „Poď objať babku.“ tak nie sú práve najvhodnejšie. A už vôbec nie, ak ich využívate v rámci dohôd. Napríklad: „Priniesla som ti lízanku. Dám ti ju, ak mi dáš pusu.“
„Aj keď je táto fráza pravdepodobne naplnená láskou a úplne normálnou túžbou zbližovať sa s dieťaťom, môže tiež neúmyselne odobrať dieťaťu právo na autonómiu a tlačiť naň, aby ničilo svoje hranice, keď ide o telo,“ povedala Dorn a pokračovala: „Môže to posielať mätúce signály o súhlase.“
Odborníčka preto radí, aby to starí rodičia formulovali ako otázku. Napríklad: „Chcela by som ťa objať. Môžem?“ Zároveň upozorňuje, že by starí rodičia nemali v deťoch vyvolávať vinu a argumentovať napríklad štýlom: „Ale veď som tvoj/a dedko/babka.“ Skúsiť tiež môžu nájsť inú alternatívu k bozkom a objatiam, napríklad podanie ruky či zamávanie. Dôležité je hlavne rešpektovať odpoveď dieťaťa a netlačiť naň, keď povie nie.
Tvoji rodičia to robia zle
Rodičovské štýly a osvedčené postupy sa časom menia. Možno ste svoje deti vychovali iným spôsobom, ako vaše dospelé deti teraz vychovávajú svoje vlastné deti.
„Samozrejme, starí rodičia vyrastali v inej dobe a s inými zvykmi a normami a je prirodzené, že chcú komentovať rozdiely,“ povedal Howes a pokračuje: „Na poukázaní na tieto rozdiely nie je vo svojej podstate nič zlé, ale je veľmi ľahké, aby sa tieto komentáre javili ako hanebné. Pod hanbou myslím vyhlásenie, že jeden spôsob bol správny a druhý je nesprávny a že s vnúčatkom alebo jeho rodičmi nie je niečo v poriadku.“
Psychológ zároveň dodáva, že tieto poznámky a postrehy sú vhodné len vtedy, ak máte pocit, že rodičia niečím svojim deťom škodia a aj v takomto prípade by ste to však nemali hovoriť deťom, ale ich rodičom.
„Ak starí rodičia nesúhlasia s tým, ako ich dieťa vychováva svoje deti, mali by mu to povedať alebo si to nechať pre seba, ale vnúčatá z toho vynechať,“ dodal Howes.
Nahlásiť chybu v článku