Kedykoľvek sa pozriete na to, čo všetko prináša život, chce sa vám plakať alebo sa tešiť. Možno vám toho teraz chýba naozaj veľmi veľa, avšak pravda je taká, že nie je nič dôležitejšie, ako práve zdravie.
Aj o tom je príspevok ženy, onkopacientky. z facebookovej stránky Priznania žien. Príspevok, ktorý si získal tisíce reakcií a stovky krásnych komentárov vás prinúti začať o živote rozmýšľať trošku inak a vážiť si každú jednu chvíľu, ktorú môžete stráviť so svojou rodinou. Zdravie nie je samozrejmosť a uvedomujeme si to len vtedy, keď nám začne skutočne chýbať. Aj o tom, ale aj o prijatí, pokore a viere je príspevok neznámej, no silnej ženy.
Operovali ma, všetko bolo v poriadku
„Pekný deň… často sa tu spomínajú onko ochorenia. Chcem prehovoriť práve k vám, čo s týmto ochorením žijú, musia žiť a nemajú na výber… Píšem príbeh svoj… bol apríl 2019, kedy mi z vyoperovanej uzliny diagnostikovali metastázu maligneho melanómu, prišla operácia ďalšia, kde som prišla o všetky uzliny v danej pazuche, hroziaci lymfedem, celoživotný problém. Výsledky bez nálezu, ctčka bez nálezu, október 2019 bez nálezu, onkomarkery v norme – ste zdravá a ak budete mať šťastie, tak sa vám to nevráti…“
Zrazu som bola v štvrtom štádiu
„Prišiel november, od poslednej kontroly na onkológii ubehli tri týždne, kedy si hmatám ďalšie zväčšené uzliny na krku, bruchu… neotáľala som a opätovne navštívila svojho lekára na onkológii, pátra po výsledkoch z prvej operácie, v ktorých nachádza: pozitívna mutácia braf génu. Prešli tri týždne!! Iba tri týždne a ja som sa ocitla v 4 štádiu rakoviny s metastázami v mozgu, pľúcach, stavcoch na chrbtici a iných častiach tela. Videla som sa v krematóriu, ako moja malá dcéra balí svoje hračky a opúšťa náš spoločný domov, tentokrát bezo mňa, ako moji milovaní rodičia bojujú s faktom, že pochovávajú oni mňa, nie ja ich.“
Myslela som na najhoršie
„Ako môj priateľ márne hľadá v iných ženách to, čo mal vo mne. Svoj kríž som prijala, zmierila sa s diagnózou, prijímala všetko to, čo sa okolo mňa deje ako súčasť toho všetkého. Nehnevala som sa na seba, na okolie, lekárov. V tichosti a s pokorou znášala všetko, čo mi rakovina prinášala. Nasledovala okamžitá liečba, veľmi náročné a ťažké dni prežívam dodnes, pretože antibiotiká to nie sú,ani vitamíny. Dni ubiehali, mesiace, hospitalizácie, bolesti, preplakané noci… Dnes prichádzam domov z kontroly, kedy mi lekár oznámil výsledky veľmi ťažkej práce, prebdených nocí a nie je to len o mne, je to aj o mojej rodine, opore, ktorú mi celý čas dávali, lekárovi, ktorý bol kedykoľvek k dispozícii a vždy vedel promptne a rýchlo zareagovať…“
Stal sa zázrak
„Moje dnešné výsledky znejú: 80% metastáz je preč,moja rakovina je na ústupe, porážam rakovinu v 4 štádiu!!! Začínam znova vidieť svoju budúcnosť, teším sa z dní, kedy som tu, môžem objať svojich rodičov, svoje dieťa a začínam veriť, že raz budem zdravá. Môj život sa zmenil od základov. Preto prosím, začnite veriť svojmu telu, začnite veriť v seba, rakovina nezabíja, zabíjame sa sami tým, že si vôbec, ale vôbec neveríme. Lekári vám môžu nadeliť tony liekov, infúzií, ale ak vaše telo neverí, že ich príjme a pomôžu, sú všetky zbytočné.“
„Viem, že ešte nie som víťaz, viem, že ma čaká ešte dlhá cesta a veľa komplikácií, ale ja sa chcem poďakovať sebe, hlavne sebe, pretože vo mne sa tá viera musela nájsť a hľadala sa naozaj veľmi ťažko. Preto prosím, verte si a bojujte, všetko je len v nás. Myslím na vás všetkých, stretávam vás na chodbách onkológie a vždy si tajne želám, aby sme sa vídali čo najdlhšie a neskôr v parku, v meste, na nákupoch či dobrej kávičke… Viera, nádej a láska stále existujú, ak nie okolo nás, ale v nás určite.“
Nahlásiť chybu v článku