Zabúdať netreba ani na staré fotoaparáty, ktoré fungovali na film. Nielenže ste si mohli svoje výtvory pozrieť len na hnedom filme a nepodarky sa nedali zmazať, ale navyše ste museli počkať, kým ich za vás niekto vyvolá.
„Najhoršie bolo vyvolávanie filmu, keď ste zistili, že všetky fotky sú zlé,“ spomína jedna osoba. Vtedy sa jednoducho urobiť si 50 selfies neoplatilo.
Čakanie na pieseň v rádiu
Zabúdať netreba ani na rádiá. Pred YouTube a Spotify totiž existoval iný spôsob, ako si vypočuť svoje obľúbené skladby. Nehovoriac o tom, že zistiť skutočný text anglických skladieb bolo náročné a tak to často bolo „spievaj, čo počuješ.“
„Počúvanie svojej obľúbenej skladby v rádiu a čakanie, kým ju znova pustia, aby ste si ju mohli nahrať na prázdnu kazetu a vypočuť si ju neskôr,“ vysvetlil jeden komentujúci, ako to kedysi fungovalo. Zabudnúť netreba ani na to, že tieto kazety bolo potom potrebné pretočiť späť na začiatok a vtedy sa ukázala multifunkčnosť pier a ceruziek.
Nahlásiť chybu v článku