Po niekoľkých mesiacoch však nastal zlom, keď mamička zbadala šikanu svojej dcérky na vlastné oči.
„Nedávno som ju vzala na narodeninovú oslavu a boli tam všetky dievčatá. Dievčatá pobehovali a hrali sa a videla som, ako sa moja dcéra pýta jednej z nich, či by sa s nimi mohla hrať. Dievča sa jej pozrelo priamo do tváre, otočilo sa a odišlo. Potom som videla, ako sa do očí mojej dcéry nahrnuli slzy, a to ma zničilo,“ vysvetlila mamička.
Mama pristúpila k svojej dcérke a spýtala sa, či ju možno dievčatá len nepočuli. „Povedala mi: ‚Nie mami, pozerala sa priamo na mňa a ignorovala ma‘ a teraz už viem, že to, čo mi o nich hovorí, je pravda,“ zhodnotila mama.
Nič sa nezlepšilo
Mamička bola odhodlaná dcérke pomôcť, no nevedela ako. Každú noc stále preplakala a raz sa svojej mamy spýtala, či jej môže kúpiť maľovanky a pastelky, aby si mohla cez prestávky kresliť vo svojej lavici, keď sa nemôže hrať s ostatnými deťmi.
„Nechápem, prečo ju žiadne z týchto dievčat nechce zahrnúť do ich hier. Moja dcéra je taká milá a zlatá a nehovorím to len preto, že som jej matka. Je pre mňa také ťažké pochopiť, prečo ju žiadne z týchto detí nezahŕňa,“ priznala mama.
Príspevok zakončila prosebnou otázkou: „Ako jej môžem pomôcť? Zlomilo mi to srdce a som bezradná.“
Stovky rodičov sa rýchlo podelili o slová podpory, a tiež o skúsenosti s vlastným dieťaťom. „Najprv by som požiadala o stretnutie s triednym učiteľom a pokúsila by som sa získať lepší prehľad o tom, čo sa deje,“ poradila jej jedna mamička.
„Komunikuje počas vyučovania s rovesníkmi? Počas obeda? Je to len prestávka? Prestávka môže byť náročná. Vo veľkej skupine môže byť náročné nájsť si kamaráta na hranie,“ píše ďalší rodič.
Iní rodičia navrhli, aby dievčatko zapísala na krúžky, kde by si mohla nájsť kamarátov, alebo dokonca radili mamičke, aby ju preložila na inú školu.
Nahlásiť chybu v článku