Keďže Sophea vedela, že príde čas, kedy bude jej dcérka rozrušená a bude potrebné ju utíšiť, dala učiteľkám zoznám iných rád, ktorými môžu pomôcť jej dcérke cítiť sa v bezpečí. Bolo v ňom napríklad poskytnutie obľúbenej hračky, knihy, či dopriatie chvíľky osamote v rohu miestnosti.
Personálu tiež povedala, že by mali dať jej dieťaťu „nejaký priestor a čas, aby mohla za nimi prísť, keď bude sama pripravená“, ale aby ju za žiadnych okolností nemaznali.
Učiteľky ju však nepočúvali a mamička sa o tom presvedčila na vlastné oči. Vysvetlila: „Na moje absolútne znechutenie nepočúvali. A preto sme sa rozhodli odísť. Nikdy nezabudnem, ako som sa cez okno pozrela do vonkajšieho priestoru, kde sa hrajú všetky deti, a videla som, ako učiteľka zdvihla moju dcéru a snažila sa ju objať. Moja dcéra bola úplne bez seba.“
Dievčatko následne začalo kričať a kopať a snažilo sa z náručia učiteľky dostať. Jej mama tvrdila, že bolo vidieť, že dievčatko je vydesené.
Dala im druhú šancu
Hoci učiteľky nerešpektovali mamičkine želanie, rozhodla sa im dať druhú šancu. Snažila sa byť chápavá, a tak znova zašla za učiteľkami a vysvetlila im, že takto sa k jej dcére jednoducho správať nemajú. Jej slová však vyšli navnivoč a jej dcéra chodila domov s plačom.
Sophea vysvetlila: „Áno, v miestnosti je veľa detí, chápem, že by bolo ťažké si všetko zapamätať. Všetkých učiteľov si veľmi vážim, môj manžel je učiteľ, ale toto bolo iné. Mala som pocit, že sa neustále opakujem a bojujem tak tvrdo, len aby som pomohla mojej dcére cítiť sa v škôlke v bezpečí. Nemalo by byť také ťažké pomôcť každému dieťaťu cítiť sa bezpečne. Nezdalo sa mi to správne.“
Presne mesiac po spomínanom incidente, ktorý mama videla na vlastné oči, jej dcérka prišla domov a povedala jej: „Nemám rada svoje učiteľky, mami. Nemám rada, keď ma túlia.“
Pre jej mamu to bola posledná kvapka a vedela, že musí nadobro zasiahnuť. Priznala: „Zasiahlo ma to ako tona tehál. Necítila sa bezpečne. Bála sa tam ísť a mala hroznú úzkosť zakaždým, keď sme tam išli. Zlomilo mi srdce. A tak som ju zobrala zo škôlky.“
Našla novú škôlku
Mamička okamžite vzala dievčatko z pôvodnej škôlky a zapísala ju do inej. Tam bola milo prekvapená.
„Išla som sa porozprávať s učiteľmi na novom mieste a vysvetlila som im našu situáciu,“ pokračovala a dodáva: „Boli neuveriteľní. Vytvorili pre ňu tichý pohodlný priestor s vankúšmi, knihami a žiadnymi inými ľuďmi okolo. Nechali ju sedieť a pozerať sa, kým jej nebolo príjemné zapojiť sa do akýchkoľvek aktivít. Nechali ma zdržiavať sa tam, koľko som potrebovala.“
„Dokonca čítali mojej dcére knihu o inom dieťati, ktoré nemá rado, keď sa ho niekto dotýka,“ priznala mamička, ktorá bola z tejto situácie maximálne nadšená.
Po pár týždňoch v novej škôlke Sophina dcéra mame povedala: „Mám rada svoju učiteľku, mami, vedia, že nemám rada objatia.“
Mama vysvetlila, že to, že sa jej dcéra cíti v bezpečí, je pre ňu najdôležitejšia vec. Dodáva: „Je to úplne nové dieťa a užíva si svoje dni, nadväzuje priateľstvá a absolútne nie sú žiadne slzy.“
Na záver odkázala všetkým rodičom, že ak sa im niečo nezdá, nemajú sa nechať odradiť, keďže sami vedia, čo je pre ich dieťa najlepšie.
Nahlásiť chybu v článku