Len pred pár dňami sme vám priniesli príbeh mladej Slovensky, ktorá žiaľ umiera. Niektoré príbehy, ktoré život prináša nás doháňajú k slzám a toto bol jeden z nich. Jej status čítali tisíce, mnohým sa otvorili oči.
Srdcervúci status napísala na facebookovú stránku Priznania žien neznáma žena, ktorú prudko zasiahla rakovina. Príspevok si získal už viac ako 2 000 reakcií a stovky komentárov.
Príspevok si získal stovky krásnych reakcií a mnohí ľudia nezabudli podotknúť, že tieto veci pochopí len človek, ktorý sa dostal do takejto situácie. Napriek tomu, že príbeh je veľmi smutný, je aj inšpiratívny a určite by sme si z neho mohli brať príklad. Včera sa však objavil ďalší status od neznámej dievčiny. Všetkým sa v ňom poďakovala.
„Dobrý deň prajem opäť, som tá onko pacientka z pred pár dní, čo písala o tom, že život sa deje teraz. V prvom rade vám všetkým chcem poďakovať za neuveriteľnú podporu a energiu čo z vás ide. Rovnako tak ďakujem za každú radu. Vôbec som nečakala, že to bude mať až takúto odozvu. Snáď sa tie moje slová aspoň niekomu dostali pod kožu do takej miery, že aspoň trošku bude podľa toho žiť.
Ak môžete, pomáhajte
Ďalšia vec ktorú vám chcem povedať je, že sa nevzdávam. Robím všetko pre to, aby som tu mohla byť čo najdlhšie. Snažím sa a bojujem každý deň. Jediné, čo ma hnevá je to, ako je celý náš svet založený na peniazoch. Pokiaľ ich človek nemá dosť, má veľmi obmedzené možnosti toho, čo môže skúsiť. A to práve pociťujem najviac. Preto vás chcem poprosiť, aby ste niekedy v budúcnosti, keď budete mať možnosť niekomu pomôcť, pomohli. Viem, že to veľa ľudí robí ale rovnako aj viem, že to veľa ľudí nerobí. Keď si niekto odoprie jednu kávu niekde v kaviarni a pošle to niekomu, kto to v tej chvíli naozaj potrebuje, môže doslova zachrániť život. Tu nehovorím o sebe.
Nebuďte slepí a hluchí
Áno, tiež som na tom mizerne ale sú ľudia, ktorí tú pomoc potrebujú oveľa oveľa viac. Tak nebuďme hluchí a slepí. Pretože jediné, čo tu má naozaj zmysel je život a láska. Všetko ostatné necháme nakoniec aj tak na tom pomyselnom bode, kde skončí to, čo žijeme teraz.
Veľa z vás mi aj napísalo, že mi patrí obdiv a rešpekt. Samozrejme, veľmi si to vážim a ďakujem každému jednému.
Avšak ja osobne si nemyslím, že práve ja som tá, ku ktorej by mal niekto prechovávať obdiv. Jednoducho len stojím čelom k tomu, čo mi život prichystal. Nie je to však niečo, čo som si vedome vybrala. Náš rešpekt a obdiv si zaslúžia práve tí ľudia, ktorí sa rozhodli pomáhať na základe svojho vlastného presvedčenia. A na záver vám chcem ešte raz povedať, aby sme si otvorili srdcia a začali sa správať k iným tak, ako by sme chceli od iných aby sa správali k nám. Patrí vám všetkým moje veľké ďakujem.“
Nemáme čo dodať, jej slová sú napriek mladému veku úžasné. Toľko sily v sebe nemá mnoho ľudí. Ďakujeme!
Nahlásiť chybu v článku