Ondruš si myslí, že súčasný stav nie je v súlade s ústavou a nestačí, že v konzervatívnych fondoch musia dôchodkové správcovské spoločnosti garantovať aspoň vklady, keď už nie nejaké minimálne zhodnotenie. Dôvodom podľa neho je, že do týchto fondov sa majetok pracujúceho presúva povinne až v čase, keď už ani najoptimistickejšie výnosy nemôžu zabezpečiť primeranú penziu, ak sa už dovtedy vklady ľudí dostatočne nezhodnotili.
„Neexistujú dôkazy, že druhý pilier nášho penzijného systému prispieva k dobrým dôchodkom, alebo dokonca lepším, aké by boli bez neho. Presvedčiť o tom verejnosť pod tlakom masívnej populistickej kampane útočiacej na pocity oveľa viac než na racionálnu stránku ľudí si bude vyžadovať veľa času. Okrem toho, nemožno ignorovať, že DSSky dokážu investovať desiatky miliónov zo svojich veľkých ziskov do manipulácie verejnej mienky. Preto si nemyslím, že by sme sa v súčasnej situácii mali usilovať o zrušení druhého piliera, čo navyše neumožňuje ani súčasné znenie ústavy,“ zdôrazňuje.
Aký je návrh?
Návrhom Ondruša je, aby sa zaviedla povinnosť DSSiek garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov, čiže aj v akciovom a indexovom. „Uznávam, že je to krátky investičný horizont, preto by si prípadné krátkodobé straty mohli vykryť v ziskovom období, ale vklady by nesmeli stratiť hodnotu ani v ňom. „Benchmarkom“ by mohla byť napríklad tzv. predvolená investičná stratégia,“ vysvetľuje Ondruš.
„Pointa druhého piliera je nútiť vládu, aby v časoch demografickej hojnosti, teda 2,5 pracujúcich na jedného dôchodcu, financovala výpadok v prvom pilieri a tým nechala pre budúce vlády vankúš na časy demografickej biedy, teda keď budeme mať len 1,5 pracujúceho na jedného dôchodcu v roku 2050. Znie to možno pateticky, ale druhý pilier je jediná šanca na zachovanie slušného „verejného“ dôchodku pre dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Bohužiaľ, štát a vláda pozerajú nie dekády a už ani nie roky, ale iba mesiace dopredu,“ hodnotí analytik.
Nahlásiť chybu v článku