Väčšina z nás má skúsenosti so zlými a nepríjemnými zážitkami. Niekedy sa nám však len otvárajú oči nad tým, koľko zloby dokážu ľudia spôsobiť bez toho, aby si uvedomovali, o čo naozaj ide.
Taký je aj príspevok mladej mamičky zo stránky Priznania žien. Je však úžasné, že napriek tomu, že sa jej príspevok začína celkom negatívne, má prekvapivú a krásnu pointu, ktorá vám rozohreje srdce.
„Dobrý deň prajem všetkým, toto nie je priznanie, ale bohužiaľ skúsenosť / zamyslenie, s ktorým sa s vami chcem podeliť. Som mladá mamička a dnes, keďže bolo krásnych 15 stupňov, sme sa rozhodli ísť s drobcom na prechádzku. Ako som si tak išla popri ceste zamyslená tlačiac kočík, zrazu som periférnym videním len zaregistrovala dvoch cca 18-20 ročných chlapcov, ktorí zrazu vybehli na druhú stranu, rozumej na moju stranu chodníku, sotili do mňa a začali strašne hulákať. Na to sa môj polročný syn strašne zľakol, začal samozrejme plakať.“
Hrozné správanie
„Nevedela som ho dlho utíšiť. Dvaja mladí chlapci sa zatiaľ rozutekali so smiechom. Neviem ako vy, ale mne to smiešne ani trochu nebolo. Cestou ďalej som sa len zamýšľala, že prečo sú niektorí mladí ľudia schopní niečoho podobného. A veru, ostalo mi veľmi smutno tlačiac ten kočík ďalej. Rozmýšľala som, že moje dieťa bude raz staršie a určite bude svedkom podobných situácii, žiaľbohu. Z tohoto rozmýšľania ma vytrhol mladý chlapec s navonok viditeľným postihnutím a Downovým syndrómom, keď ma púšťal prvú, keďže sme sa obidvaja ocitli na tej istej ceste a jeden musel ustúpiť.“
Krásny zážitok
„So slovami páči sa a sklonenou hlavou. Vtedy mi prebleslo mysľou, že život mi dal krásnu lekciu priam z knižky. Naoko zdravý, mladý človek urobí to, čo ste práve dočítali… a zrazu krásne bytie s čistým srdcom vám to takto vynahradí a ukáže, že nie vzhľad je vždy všetko. A veru mentálne postihutie by som skôr tipovala v prvom prípade. Lebo strčiť do ženy, ktorá má pred sebou dieťa a začať po nej kričať… to by veru nenapadlo ani mentálne postihnutým. Ďakujem vesmíru, že mi dnes poslal do cesty obidva tieto zážitky. Ja aspoň viem, že vždy si budem vážiť ľudí, ľudí dobrých bez ohľadu na farbu pleti, vzhľad.“
Aj tento príbeh dokazuje, že vôbec nezáleží na tom, ako človek vyzerá či je zdravý, alebo má nejaké postihnutie. Často sa stáva, že práve ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom chorí, majú oveľa krajšie srdce ako tí, ktorí by mali byť vďační za svoj zdravotný stav.
Nahlásiť chybu v článku