Aj rodič je len človek a občas robí chyby. Z každej by sme sa ale mali poučiť a snažiť sa neopakovať ju. Horší prípad je, keď sa tak nestane. V očiach detí rodičia nie sú len rodičmi. Sú to vzory, podľa ktorých sa dieťa správa, a z ktorých si berie príklad aj v neskoršom živote. Psychológovia vysvetľujú, že správanie sa rodičov je jeden z kľúčových faktorov rozvoja psychiky u dieťaťa. Tieto vety, by ste svojím deťom nemali nikdy hovoriť a tobôž nie im ich dokola opakovať ako mantru.
Ako už vieme, deti nás kopírujú. Či sa nám to páči alebo nie, preberajú naše správanie, zvyklosti a dobre si pamätajú, ako sme sa my rodičia vyrovnali s nejakým problémom, ktorý nastal. Skúste venovať osobitú pozornosť frázam, ktoré my dospelí vnímame naozaj len ako frázy. Deti ich ale vnímajú úplne inak.
Si bezcenný, nestojíš za nič!
Toto je veta, ktorá je naozaj ostrá a verím, že mnoho rodičov ju nikdy nevyslovilo ani nevysloví. Na sebavedomie dieťaťa však funguje až hrozivo. Dieťa sa počas života bude snažiť potvrdiť si svoju hodnotu u iných ľudí. Podvedome sa bude snažiť dokázať opak, prípadne sa až priveľmi naviaže na to, že je to skutočne pravda. Ak vaše dieťa urobilo nejakú chybu, mali by ste mu skôr povedať: „Neboj, nabudúce to bude lepšie,“ prípadne „Nikto nie je dokonalý.“
Neplač už!
Deti plačú často. Plačú keď spadnú, rozbijú si koleno, keď cítia bolesť, prípadne keď vedia, že ich čaká nejaký trest. Plač je jednoduchým vyjadrením toho, čo aktuálne cítia a nie vždy majú nad podobnými emóciami aj kontrolu. Veď sú to deti a majú právo vyjadriť svoje pocity ako každý iný. Ak budete dieťaťu neustále opakovať, aby neplakalo, že sa to nerobí a podobne, bude len potláčať svoje emócie a všetko bude držať v sebe. To je to najhoršie, čo si môže do života zobrať. Odkladanie problémov, neriešenie vážnych situácií a nevedieť zaujať postoj k veci, to je len zlomok toho, čo sa mu v budúcnosti môže prihodiť.
Som z teba sklamaný
Rodičia túto vetu deťom hovoria, keď už nevidia iné východisko a tiež vyjadria svoje aktuálne emócie, aj keď to nemyslia možno až tak vážne. Je to pre nich, ako sme vyššie uviedli, len obyčajná fráza. Sklamal si ma. Ako často to poviete inému človeku, nielen dieťaťu? Ako často to pociťujete? O svojom sklamaní pri dieťati by ste mali radšej mlčať, prípadne mu to skúsiť vysvetliť inak. Podporte ho a snažte sa mu vysvetliť, kde presne urobilo chybu.
Nie si dosť dobrý
Toto by ste dieťaťu povedať nemali. Nikto predsa nie je dokonalý a nikto múdry z neba nespadol. Touto na oko frázou si vytvoríte medzi sebou bariéru, ktorá sa dá len ťažko zbúrať. Dieťa nadobudne pocit, že všetko robí zle, a že nič, čo v budúcnosti urobí, pre vás nebude dosť dobré. Môže mať zábrany pred obyčajnými vecami. Začne zatajovať napríklad známky, problémy a s úspechmi sa s vami deliť nebude. Veď načo, vám to aj tak nebude stačiť. Takto situáciu časom začne dieťa vnímať či chcete alebo nie.
Veľkí chlapci a veľké dievčatá predsa neplačú
Toto úzko súvisí aj s bodom číslo 2. Strach je niečo, čo nás brzdí, pripomína nám, že máme byť opatrnejší. Ak budete túto vetu hovoriť svojmu dieťaťu často, bude sa snažiť potlačiť svoj strach a svoje pocity a naučí sa utekať od toho, z čoho má strach. To znamená jednoznačný útek od problémov v budúcnosti. Psychológovia hovoria, že dieťa nebude schopné čeliť svojmu strachu a prekonať ho. Práve naopak, tento strach a obavy sa ešte prehĺbia. Rodičia by mali svojím deťom vysvetliť, že mať obavy alebo strach je normálne. Mali by im povedať, že aj oni sa niektorých vecí boja, no snažia sa s nimi bojovať.
Ktoré vety by podľa vás rodičia nemali svojím deťom hovoriť? Stotožňujete sa s našimi príkladmi? Dajte nám vedieť v komentároch.
Nahlásiť chybu v článku