V dvadsiatke drvivá väčšina ľudí nerieši žiadne veľké problémy či ťažkosti. Vek, v ktorom si ľudia užívajú mladosť, časy vysokoškolského štúdia, zaľúbenosť a bezstarostnosť. Toto pozitívne obdobie ale nemusí byť pre každého samozrejmosťou a žiaľ, niektorí z nás sa musia popasovať so zákernou chorobou bez ohľadu na svoj vek. Tejto 22-ročnej študentke bola diagnostikovaná rakovina, no krásne dievča sa s tým vysporiadalo obdivuhodným spôsobom. Rozhodla sa pomôcť aj ostatným a zvýšiť povedomie o tejto chorobe.
Ak ste sa niekedy dostali do situácie, že ste nevedeli, ako sa správne zachovať k človeku, ktorého postihla ťažká choroba, nie ste v tom samy. Mnoho ľudí sa stretáva so zákernou rakovinou vo svojej rodine, no nevedia, ako správne reagovať. Chceme našim blízkym len to najlepšie, no v skutočnosti ich od seba len vzďaľujeme. Na tento fakt prišla aj mladá študentka, ktorej rodina (aj keď sa veľmi snažili) nebola až takou oporou a povzbudiť ich musela nakoniec ona sama. Napadlo jej, že je to možno kvôli bariéram, utiahnutiu sa do seba, slabej komunikácii či ukrývaniu svojich problémov pred spoločnosťou. Preto sa rozhodla postaviť k ťažkému životnému boju celkom odlišne, ako väčšina ľudí.
Olivia Smith začala pociťovať zhoršenie svojho zdravotného stavu, keď bola na dovolenke na Menorce. Po troche alkoholu ju začal bolieť hrudník a keď bolesť neprestávala ani neskôr po príchode domov, rozhodla sa navštíviť svojho lekára. Ten, aj keď potvrdil, že súvislosť medzi bolesťou a alkoholom nie je istá, odporučil Olivii vyvarovať sa akémukoľvek alkoholu.
Aj niekoľko mesiacov po prvej návšteve lekára sa však bolesť nezmiernila, preto sa Olivia rozhodla navštíviť lekára znova. V tej dobe jej mylne diagnostikovali kostochondritídu, čo je zápal chrupavky, ktorá spája rebrá s hrudnou kosťou.
Po niekoľkých týždňoch sa k bolesti hrudníka pridali aj hrčky v oblasti krku, preto sa vystrašená Olivia musela vybrať k lekárovi znova. Vtedy však prišli detailnejšie vyšetrenia, rtg snímky, odbery a biopsia a prišlo sa na pravú príčinu jej dlhodobých bolestí. Diagnóza bola zrazu správna, no o to desivejšia: Hodgkinov lymfóm. Zhubné onkologické ochorenie lymfatického systému. Nariadená bola chemoterapia a bezstarostná študentka módy bola zrazu ako v inom svete.
„Nasledujúce týždne boli plné sĺz, ľutovania a otázok „prečo ja? Snažila som sa vytvoriť plán, ako to všetko poviem svojej rodine, no hrozne ťažko som znášala aj predstavu, ako škaredo budem vyzerať bez vlasov.“
Olivia v tejto fáze dlho neostala a práve tieto negatívne myšlienky ju paradoxne doviedli na inú cestu. „Bol to bod, kedy som si vlastne uvedomila, prečo sa to ľudia s touto diagnózou snažia utajiť. Je zvláštne, že aj keď okolo seba máme rodinu, známych a ešte aj podporu on-line, v takýchto ťažkých chvíľach sa aj napriek tomu začíname cítiť ako cudzinci.“
Tvrdá skúsenosť ju doviedla k pochopeniu, že všetko je to o ľudskom prístupe. V takýchto chvíľach sa necíti zle len človek s diagnostikovanou rakovinou, ale aj jeho rodina. Všetci sa snažia podporiť, no nik ozaj nevie, ako v tejto situácii správne pristupovať. Sprievodné prejavy chemoterapie sú stále príliš veľké tabu. Ide o začarovaný kruh, v ktorom sa rodina nechce „rýpať“ v pocitoch a pýtať sa príliš intímne otázky svojho blízkeho a človek po chemoterapii sa zas schováva za parochne, šatky a z posledných síl sa snaží vyzerať v poriadku kvôli spoločnosti.
„Až keď to ozaj prežívate, pochopíte, ako sa vlastne správať k ostatným ľuďom, ktorí prechádzajú niečím podobným. Vaši blízki tu chcú byť pre vás, no situácia sa niekedy nakoniec zvrhne tak, že som ich utešovala ja. Bolo to veľmi frustrujúce a cítila som sa pod psa.“
„Nahradila som sebaľútosť obrovskou dôverou v seba samú a to mi pomohlo vyrovnať sa s týmto bojom v takom mladom veku. Veľa ma to naučilo.“
„Áno, mám stále pocit, že rakovina mi ukradla rok môjho života, no na druhej strane je moja diagnóza liečiteľná. Po chemoterapii sú moje výsledky veľmi dobré a vyzerá to tak, že som rakovinu porazila. Stále však musím absolvovať 6-mesačné liečenie, aby som sa uistila, že je všetko naozaj v úplnom poriadku.“
Olivia sa dokonca rozhodla, že sa nebude skrývať a zahodila parochňu. Dokonca začala zdieľať svoje fotografie na sociálnych sieťach, aby zvýšila povedomie ľudí o tejto chorobe. Zdieľa s nimi svoj boj, svoju odvahu a statočnosť i svoje úspechy a to je dodáva ešte väčšiu silu.
„Verím, že v takom mladom veku by som bola bez tejto diagnózy oveľa pohodlnejšia. Teraz si život oveľa viac užívam a robím všetko s vášňou.“
„Strávila som množstvo dní výletmi do Londýna, hľadaním perfektnej parochne, ktorá by mi skvele sadla. Márnila som čas snahou vyzerať dobre v dokonalej parochni a potom som si to uvedomila. Prečo tým strácam čas? Prečo sa snažím skrývať tú najväčšiu bitku môjho života, v ktorej som tak odhodlaná?“
„Trvalo mi dlho, kým som si uvedomila, že rakovina by nemala mňa ani ľudí okolo uvádzať do rozpakov. Mala by som byť hrdá na to, že bojujem.“
Pre Oliviu je najnáročnejšou časťou liečby práve prijatie okolností a popasovanie sa s nimi. Mentálny aspekt, ktorý mnohí ľudia nezvládajú, no ona sa rozhodla pomocou zdieľania svojej cesty pomáhať ľuďom on-line.
„Pravda, ktorú ľudia často prehliadajú je, že šťastie nezískame vzťahom, diplomom alebo skvelou prácou. Šťastie je uvedomenie si, aké vzácne je mať privilégium žiť!“
Jana, ladbible.com
Nahlásiť chybu v článku