Nachádzajú sa v ňom zákutia, ktorým ani moderná medicína ešte poriadne nerozumie. Preto je logické, že o mozgu existuje asi najviac mýtov v porovnaní s inými časťami ľudského tela. Preto sme sa rozhodli navždy vyvrátiť všetky mýty, ktoré kolujú o našom mozgu.
Existujú ľudia, ktorí využívajú ľavú a ktorí využívajú pravú stranu mozgu
Často sa uvádza, že ľudia, ktorí majú analytické či logické myslenie využívajú ľavú stranu mozgu a tí, ktorí sú viac umelecké typy, tak u nich dominuje pravá strana mozgu. To ale nie je pravda. Žiadne vedecké štúdie nepreukázali, že by u niekoho bola jedna hemisféra dominantnejšia, ako tá druhá.
V štúdii vedcov z univerzity z Utahu, skúmali mozgy až u 1000 subjektov a zistili, že neexistuje žiadny významný rozdiel v mozgovej dominancii. V podstate aktivita jednej aj druhej hemisféry bola viac či menej rovnaká.
Používame iba 10% mozgu
Z pohľadu evolúcie by to znamenalo, že by sme zbytočne živili veľkú časť mozgu, ktorá je v podstate zbytočná. Mozog totižto využívame celý, čo dokazujú aj skeny aktivity mozgu. Pravdou ale je, že sú prípady, keď ľudia utrpeli poškodenia mozgu a jeho časť sa stala nefunkčnou, pričom oni stále fungovali relatívne normálne. To sa dá ale vysvetliť napríklad tým, že tieto funkcie prebrali nepoškodené časti mozgu, alebo došlo k zmenám, ktoré nie sú ľahko zistiteľné.
Každý máme vlastný štýl učenia sa
Často sa tvrdí, že niektorí ľudia sa dokážu lepšie učiť pomocou podávania ústnych informácii, iní zase, že sa lepšie učia pomocou robenia si poznámok, alebo ďalší pomocou vizuálnych pomôcok. V skutočnosti existuje iba veľmi málo štúdií týkajúcich sa štýlom učenia. Vedci robili pokusy s rôznymi štýlmi a nezistili žiadne významné rozdiely medzi testovanými skupinami.
S mozgom to ide po 40-tke rapídne dolu
Niektoré kognitívne schopnosti sa vekom znižujú. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že ako deti sa ľahšie naučíme nové jazyky pretože tieto mozgy sú nastavené na to, aby prijímali informácie. Ale aj nedávny článok, ktorý ste mohli u nás čítať ukazuje, že to tak nemusí byť.
Navyše, starší mozog môže mať, oproti mladšiemu aj svoje výhody. Starší ľudia majú zvyčajne lepšiu slovnú zásobu, či vedia lepšie zhodnotiť situácie. Ľahšie tiež dokážu udržať svoje emócie pod kontrolou.
Muži a ženy sa učia inak
Neexistujú žiadne hodnoverné závery v tom, že by sa mužský či ženský mozog učil inak. Žiadny výskum nepreukázal rozdiely v tom, ako sú neuróny v mozgoch prepájané, alebo že by mozgy rozdielnych pohlaví fungovali inak. Pravdou je, že mužský mozog je väčší, ale to súvisí najmä s tým, že mužské telo je väčšie ako ženské, takže aj mozog je väčší. Súvis s inteligenciou to však nemá.
Existuje len 5 zmyslov
Hovorí sa o piatich zmysloch: zrak, sluch, chuť, vôňa a dotyk. V skutočnosti ich máme viac. Niektorí neurovedci hovoria až o 21 zmysloch. Napríklad máme vnímanie tlaku, tepla ale aj bolesti či zmysel pre rovnováhu.
Pitie alkoholu zabíja mozgové bunky
Nadmerná konzumácia alkoholu poškodzuje naše vnútorné orgány, takže je jasné, že má aj negatívny vplyv na mozog. Avšak množstvo alkoholu, ktoré je potrebné na priame poškodenie mozgu by spôsobilo otravu alkoholom, opuch mozgu a následnú smrť. No mierne pitie alkoholu nemá žiadny vplyv na zabíjanie buniek.
Poškodenie mozgu je trvalé
Mozog je orgán, ktorý riadi naše telo, takže keď sa poškodí, znamená to zvyčajne vážny problém. No zistilo sa, že ak nastane zranenie mozgu, ten sa zvyčajne dokáže celkom dobre zregenerovať. Vedci v minulosti verili, že máme konečný počet buniek a už nikdy sa neobnovia. Teraz ale vieme, že mozog je celkom „pružný“ orgán a môže vytvárať nové bunky.
Vieme, čo nás robí šťastnými a čo nie
Všetci máme akú-takú predstavu o tom, čo nás teší a čo nie. Ale v skutočnosti, keď to naozaj nastane, nemáme žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje v našom mozgu a aký scenár nás naozaj urobí šťastným alebo naopak smutným. Napríklad sa hovorí o smutných pondelkoch, no určite neplatia u každého. Takisto, ak napríklad zomrie niekto blízky nevieme predpovedať, smútok či zúfalstvo, ktoré nás zasiahne a či vôbec. Samozrejme nejaké tendencie tu sú, no rozhodne sa nedajú zovšeobecniť.
Počúvanie Mozarta vás urobí múdrejšími
Výskum v 50. rokoch zistil, že ak študenti kalifornskej univerzity v Irvine počúvali 10 minút Mozartove skladby pred vykonávaním IQ testu, zlepšili v ňom svoje skóre o 8 bodov. Toto bolo neskôr označené ako mozartov efekt. Táto štúdia sa však považuje za kontroverznú a zatiaľ nikomu sa ju nepodarilo zreprodukovať, práve naopak je uznaná ako mýtus.
businessinsider.com
Nahlásiť chybu v článku