Keď sa účastníci pozreli na obrázky svojich vnúčat, vedci videli aktiváciu v oblastiach mozgu, ktorá je spojená s emocionálnou empatiou, vysvetlil Rilling. Keď sa však staré mamy pozreli na obrázky rodičov svojich vnúčat rovnakého pohlavia (často vlastného dieťaťa starej mamy), došlo k väčšej aktivácii v oblastiach mozgu spojenej s tým, čo sa nazýva kognitívna empatia.
„Emocionálna empatia je schopnosť cítiť emócie, ktoré cíti iná osoba, zatiaľ čo kognitívna empatia (nazývaná aj teória mysle) lepšie rozumie na kognitívnej úrovni, čo si niekto myslí alebo cíti, a prečo,“ povedal Rilling. Tieto zistenia „naznačujú, že keď sa babky stretávajú so svojimi vnúčatami v porovnaní so svojimi deťmi, môžu si osvojiť tento druh rôznych mentálnych perspektív.“
A čím viac babička naznačila, že sa chce zapojiť do starostlivosti o vnúča, tým väčšiu aktiváciu prejavila v oblastiach mozgu spojených s kognitívnou empatiou.
Líši sa to od človeka
V porovnaní s údajmi od skupiny otcov, ktoré Rillingov tím predtým študoval, babičky vykazovali väčšiu aktiváciu v oblastiach spojených s emocionálnou empatiou, ako aj v oblastiach spojených s odmenou a motiváciou, povedal hlavný autor štúdie. Je však dôležité si uvedomiť, že nejde o prísne pravidlá, ale je to premenlivá informácia. V skutočnosti totiž dochádza k prekrývaniu výsledkov od týchto dvoch skupín účastníkov – niektorí otcovia dosiahli napríklad vyššie skóre v oblasti empatie ako babičky a líšia sa to človeka k človeku dokonca aj v rámci každej skupiny.
Zistenia však môžu pomôcť vysvetliť, prečo by ste mohli mať pocit, že vaše dieťa má s vašou matkou iný vzťah ako vy v jeho veku. A prispieva k nášmu chápaniu prospešnej úlohy, ktorú môžu staré mamy v rodine prevziať. „Skutočnosť, že babičky môžu pomôcť pri výchove potomstva, je kritickou ľudskou adaptáciou,“ povedal Rilling a dodal, že táto práca je pripomienkou jedinečných obohacujúcich spôsobov, akými môžu starší ľudia prispieť k nášmu životu.
Nahlásiť chybu v článku