Pri prvom pôrode ju šikanovali za to, že odmietla epidurál a nútili ju ležať na chrbte. Jej príspevok by si mali prečítať všetky ženy

Marissa Heckel je žena, ktorá si prežila veľmi ťažký a náročný prvý pôrod. Mnohé ženy o tom nikdy neprehovoria a mnohé sa dokonca rozhodnú, že už druhé dieťa nechcú. Nie každá žena má totiž šťastie na ľudského doktora, pôrod bez komplikácií a príbeh ako z filmu. Marissa ale ďalšie dieťa chcela, no tentokrát sa rozhodla trochu inak. Zvolila si domáci pôrod bez odbornej pomoci lekárov či asistentov.

„Pred tromi rokmi som som mala to šťastie a priviedla som na svet moju dcérku. Počas celého pôrodu som bola šikanovaná zo strany lekárov za to, že som odmietla epidurál a toto obťažovanie trvalo až do samého konca. Nútili ma ležať len na chrbte a dokonca som si musela stláčať brucho. Skončila som nastrihnutá so samými stehmi.“

Marrisa sa rozhodla, že druhýkrát bude už rodiť doma. Jej priateľka, ktorá bola pri pôrode, zdieľala prvú spoločnú fotografiu mamičky a synčeka, ktorá v sebe nesie posolstvo, o ktorom by mali vedieť všetky mamičky.

„Je to už 5 dní, čo som porodila svojho synčeka úplne bez pomoci. Pred tromi rokmi som rodila prvýkrát a v nemocnici bez epidurálky. Po strašnej skúsenosti som sa rozhodla preto teraz ostať rodiť doma, a to hneď, keď som zistila, že som tehotná. Môj manžel ma podporoval celý čas. Rešpektoval moje telo a moju voľbu a ja som mohla byť v prostredí, kde nebol stres. Nemali sme ani pôrodnú asistentku, pretože nemám rada, keď mi niekto káže čo a ako mám robiť a čo je pre dieťatko najlepšie. Rodiť sama doma bola príležitosť, aby som dokázala iným, že ženské telo je prispôsobené na to, aby zvládlo aj pôrod doma. Po 36 hodinách som porodila syna. To je rovnaký čas, aký som rodila aj svoju dcérku. Úľavu od bolesti som hľadala v sprche a vo vani, no to mi nepomáhalo. Preto som sa rozhodla vydržať bolesť stojaca oproti stene. Hovorila som si, že tá bolesť je dočasná. Keď som pocítila potrebu tlačiť, rozhodla som sa ostať v posteli, no bolo to neprirodzené. Keď som tlačila, bol pri mne môj manžel. Povedal, že už vidí hlavičku a aby som pokračovala. Nakoniec som potlačila poslednýkrát, v stoji, a porodila som synčeka. Potom vznikla táto fotografia.“

Marissin príspevok sa končil tým, že o sebe povedala, že sa nikdy necítila byť taká silná, odvážna a dokonalá. Vyhlásila, že ženské telo je jednoducho úžasné.