Keď sa rodič nakloní nad svoje dieťa a usmieva sa, mnohí sa sami seba pýtajú či dieťa dokáže rozlíšiť či sa na ne rodič usmieva alebo sa, napríklad, mračí. Táto otázka vŕtala v hlave aj nórskym a švédskym výskumníkom, ktorí sa rozhodli vyskúšať novonarodené deti a zistiť, kde je pravda.
Výskumníci z univerzít z nórskeho Osla a švédskej Uppsaly vytvorili experiment, ktorého hlavnými účastníkmi boli len dvoj až trojdňové deti.
Táto štúdia zistila, že maximálna vzdialenosť, aby novorodenci dokázali rozlíšiť či sa na ne niekto usmieva alebo sa mračí, je len 30 centimetrov. Ak sa táto vzdialenosť zväčšuje, deti už obraz vidia rozmazane a nedokážu tak určiť výraz tváre.
Vedci použili videozáznamy tvárí, na ktorých sa menili jednotlivé výrazy. Tieto videozáznamy prehrávali deťom a sledovali ich reakcie. Všimli si, že deti na objekty vzdialené viac ako 30 centimetrov nereagovali, no ako posúvali obraz bližšie, tým výrazne narastali aj reakcie detí.
Dôvod, prečo deti spočiatku vidia len na 30 centimetrov, môže byť aj ten, že keď matka drží svoje dieťa v náručí a pozerá sa naň, vzdialenosť ich oboch tvári je zvyčajne menšia ako 30 centimetrov. Bábätko tak môže už od prvého dňa vnímať výraz tváre svojej matky, aj keď jeho zrak je ešte len vo vývine.
Podľa profesora Sveina Magnussena sú síce novorodenci schopní vnímať a napodobňovať mimiku svojich rodičov, a to už od ich prvého dňa, no to však ešte ale neznamená, že deti môžu aj skutočne pochopiť, čo konkrétne výraz tváre znamená.
Vedci sa ale domnievajú, že s rozlišovaním emócií podľa výrazu v tvári sa už rodíme, no tieto hypotézy budú musieť ešte potvrdiť ďalšie a presnejšie výskumy.
Z tohto výskumu však pre nás vyplýva to najdôležitejšie. Ak chcete, aby bábätko skutočne vnímalo vašu tvár a váš úsmev, musíte sa k nemu jednoducho nakloniť bližšie. Aj keď si tým vedci ešte nie sú istí, my sme aj tak presvedčení, že dieťa bude vášmu úsmevu rozumieť.
zdroj: babskeveci.sk (Matej Mensatoris), brightside.me, telegraph.co.uk
Nahlásiť chybu v článku