Záchvaty rôzneho typu nie sú nikdy ničím príjemné. Niektorí z nás ich poznajú veľmi dobre a stretávame sa s nimi bežne v rodine, medzi priateľmi či v práci. Je však ale aj možné, že mnohí z nás sa s nimi ešte nestretli. Je dobré vedieť, čo treba robiť v prípade, ak vo vašej blízkosti niekto dostal záchvat.
Epileptický záchvat
Vyvolať epileptický záchvat môžu rôzne faktory, ako napríklad nedostatok spánku, stres, hlad, emocionálne vypätie, horúčava, vynechanie lieku či blikajúce svetlá. Epileptický záchvat sa najčastejšie prejavuje tým, že je pacient v bezvedomí (nemusí byť), pričom je najskôr v pokoji, no následne prichádza nekoordinované šklbanie celým telom, častokrát sprevádzane vytekajúcou penou z úst. Záchvat môže trvať niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Je potrebné volať záchrannú službu. Mnohých z nás v prvom rade napadne silou zastaviť šklbanie, na ktoré skutočne nie je príjemný pohľad.
V zásade však platí, že obmedzovať chorého silou by mu mohlo v skutočnosti viac uškodiť ako pomôcť, napríklad tým, že by ste mu dopomohli k vykĺbeniu ramena. Je potrebné z blízkosti odstrániť ostré predmety, o ktoré by sa mohol zraniť či obložiť mu hlavu vlastnou mikinou, aby sa nedoudieral. Tým, že by sme pacientovi v pohyboch bránili, by sme mu nepomohli, záchvat treba prečkať. Akonáhle prebehne, je potrebné dať hlavu do záklonu, aby sa pacient nezadusil tým, že mu zapadne jazyk, prípadne mu tričkom či vreckovkou jazyk mierne zachytiť. Často sa stáva, že je pacient po záchvate zmätený a nepamätá sa, čo sa pred pár minútami odohrávalo, takže netreba mať strach. V žiadnom prípade mu však pred záchvatom, o ktorom niekedy pacient tuší, že príde, nepodávajte nič na prehĺtanie.
Žlčníkový záchvat
Tento typ záchvatu dokáže človeka prekvapiť najmä v noci, no nie je výnimkou ani keď sa dostaví kedykoľvek počas dňa. Žlčníkové bolesti nie sú vôbec príjemné, o čom zrejme mnohí z nás vedia. Niekedy nám nedovolia ani vstať z postele. Záchvat trvá zvyčajne niekoľko hodín, bolesti však môžu pretrvávať pokojne aj niekoľko dní.
Nepríjemná bolesť nás trápi najmä v pravej časti brucha či podbruška, vystreľuje však aj ďalej, pričom sa stále drží pravej strany. Pridať sa môže aj teplota či zimnica. Pri záchvate je potrebné si ľahnúť a užiť dostupné analgetiká, vďaka ktorým bolesť trochu poľaví a čakať… Ak bolesť neprechádza ani najbližšie dni, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc a následne je vhodné si nechať vyšetriť žlčník. Žlčníkovým záchvatom sa dá predchádzať zdravým životným štýlom, dodržiavaním pitného režimu, obmedzením mastných či korenistých jedál. Netreba zabúdať na raňajky a dostatok pohybu.
Astmatický záchvat
Astmatický záchvat sa prejavuje záchvatmi dýchavice, ktoré sú spojené s bledosťou či modraním, kŕčovytým výrazom v tvári a najmä hlasným pískavým dýchaním a skráteným dychom. Prichádzajú zvyčajne večer, no môžu pretrvávať až do rána.
Alergický záchvat, inak nazývaný analyfaktický šok, je vlastne extrémne silnou alergickou reakciou na nejaký alergén. Šok nastáva najneskôr do 30 minút od užitia alergénu (orálne, injekčné, prípadne vdýchnutím) a prejavuje sa klesajúcim tlakom a zvyšujúcim sa pulzom sprevádzaným nevoľnosťou, zahmleným videním, studeným potom, dýchavičnosťou, mravčením v končatinách, v horšom prípade ich modraním, alebo opuchmi či svrbiacou pokožkou. Je znova potrebné volať záchrannú pomoc a ďalej povoliť postihnutému oblečenie, aby sa mu voľnejšie dýchalo. Pacient pri sebe zvyčajne nosí lieky (podobne ako pri astmatickom záchvate), ktoré je nutné ihneď užiť. Pokiaľ pri sebe ale žiadne nemá, treba vyčkať na príchod záchranky a medzitým udržať základné životné funkcie a zachovať pokoj. Môže pomôcť aj prikladanie chladných predmetov.
Pokiaľ sme sa v okolí so žiadnym záchvatom nestretli, je dosť možné (ak nie isté), že prvé stretnutie s akýmkoľvek z nich nebude zrovna príjemné. Ľahko sa to hovorí, no základom je, že treba zachovať chladnú hlavu najviac ako sa dá. Vyvolávať viac paniky by v tomto prípade bolo dosť na škodu. Priznajme si, že sme sa už mnohí z nás stretli so situáciou, kedy sme v blízkosti natrafili na človeka, ktorý zjavne potreboval pomoc. Pomohli ste? Príliš veľa ľudí sa spolieha na to, že pomôže niekto druhý, prípadne ich zastaví strach zo zlyhania. Pokiaľ si nie ste istí, čo máte v danej situácii robiť, pokojne oslovte v okolí niekoho ďalšieho, aby vám pomohol. Odmenou vám bude dobrý pocit, že ste nikomu pomohli a pomáhať si treba. Nikdy neviete, kedy budete pomoc potrebovať vy a ako sa hovorí, „karma je zdarma“, všetko sa vám raz vráti.
Článok nie je zrovna vedecký, nie sme doktori. Pri jeho písaní sme čerpali z rôznych zdrojov, no snažili sme sa čo najviac priblížiť kroky, ktoré treba podstúpiť pri spomenutých typoch záchvatov. Preto budeme radi, ak sa s nami podelíte o akékoľvek ďalšie rady v komentároch.
zdroj: babskeveci.sk (Michaela K.)
Nahlásiť chybu v článku