Austrálčan James Harrison sa vo veku 14 rokov ocitol v nemocnici. Prebudil sa s jazvou na hrudi a po operácii pľúc a život mu zachránili darcovia krvi. V nemocnici sa liečil ešte ďalšie tri mesiace. Vtedy sa písal rok 1951. Rok, kedy si Harrison dal sľub, že sa sám stane darcom.
Keďže zákon v tej dobe hovoril jasne, človek, ktorý chce darovať krv, musí mať nad 18 rokov, musel čakať celé dlhé 4 roky. Ak by čakať nemusel, pravdepodobne by zdolal ešte väčší rekord. Za posledných 60 rokov zachránil milióny životov. Odhaduje sa, že to bolo niečo cez 2,4 milióna.
Lekári totiž pri odberoch krvi zistili, že Harrison má v sebe veľmi prospešné protilátky, ktoré dokážu zničiť „cudzie“ krvné bunky u dieťaťa, ktoré trpí Rheusovou chorobou. Je to choroba, ktorá sa vyskytuje už u tehotných žien, ktoré majú Rh negatívnu. Jeho „protilátky“ z krvi extrahovali a vyvinuli liek zvaný Anti-D, ktoré pomohol mnoho mamičkám po celom svete.
Krvná služba odhaduje, že v Austrálii nie je viac ako 50 ľudí, ktorí by mali takúto doslova liečivú krv. Predstavte si, ako málo ich musí byť vo svete. Harrison sa postupne stal známym ako „muž so zlatou rukou“, ktorý počas svojho života daroval 1173-krát krvnú plazmu z toho 1163-krát z pravej ruky a 10-krát z ľavej. Pre CNN povedal: „Je to môj jediný talent, že môžem darovať krv.“
Tak ako to už býva, všetko sa raz končí. Harrison kvôli veku krv daroval naposledy. Keby však mohol, pokračoval by v tom. Za obrovské zásluhy nie len pri vede ale aj pri ľudskom konaní si v roku 1999 vyslúžil medailu austrálskeho rádu.
Nahlásiť chybu v článku