Do akého veku nechávať dieťa spať s rodičmi? Malo by bábätko od útleho veku spať vo svojej postieľke? Kedy poslať deti, aby spali vo svojej izbe? Dovoliť ratolestiam, aby spali s rodičmi v spálni? Tieto otázky si kladie množstvo rodičov a odpovede na ne sú rozličné. Prinášame vám pohľad, ktorý zastáva Christine Gross-Loh. Šikovná autorka má na konte množstvo kníh a v jednej z nich opisuje spôsob výchovy detí v Japonsku. Máme sa čo od Japoncov učiť?
Každý rodič má právo vychovávať svoje dieťa podľa vlastných pravidiel a určite sa riadi svojim najlepším úmyslom. V takom prípade je viac než žiadúce, aby mama i otec poznali čo najviac spôsobov výchovy, pohľadov na ňu a názory odborníkov, aby ich mohli následne zhodnotiť, porovnávať, analyzovať a zvážiť. Takto môžu rodičia pre svoje ratolesti vybrať to najlepšie. Prinášame vám teda príspevok o výchove od Christine Gross-Loh, spisovateľky, ktorá je autorkou kníh o čínskej filozofii, rodičovstve i výchove detí – napríklad aj v Japonsku.
Názov jej knihy by sme mohli voľne preložiť ako „Rodičovstvo bez hraníc. Prekvapivé lekcie, ktoré nás môžu naučiť rodičia z celého sveta“ (Parenting Without Borders: Surprising Lessons Parents Around the World Can Teach Us). Kniha sa venuje aj otázke uspávania detí, a práve tu prináša autorka veľmi podnetné informácie.
Je samozrejmé, že každé dieťa potrebuje cítiť lásku a nehu rodičov, ich ochrannú ruku, no v istých momentoch sú žiadúce i bariéry. Tie však v oblasti ukladania detí na spánok v Japonsku nemajú tvrdé mantinely. Zatiaľ čo v Európe alebo Amerike sú rodičia po istom čase zvyknutí uložiť deti spať v ich posteliach, ktoré sú v ich izbách, Japonci si stým hlavu nelámu. Nemusia hľadať spôsoby, ako sa nerušene vypariť z izby, len čo drobci zaspia. Nemusia sa báť, aby dieťa precitlo a plakalo, pretože uprostred noci zistí, že je samé. Japonci spia so svojimi deťmi spolu.
Samozrejme, že deti majú svoje izby a postele. Tie však využívajú prevažne počas dňa, napríklad na poobedňajší spánok detí. Ak dieťa nemá problém so spánkom vo svojej izbe počas noci, je to v poriadku. Akonáhle sa však dožaduje spánku s rodičmi, toto želanie mu nie je odopierané. Japonci dbajú o harmonickú výchovu a nechcú dieťa vystavovať zbytočnému stresu alebo dokonca strachu zo samoty a tmy.
Deti si tak s rodičmi vytvárajú pevné puto už odmalička a aj v predškolskom veku nie je výnimkou, že spia v rovnakej miestnosti alebo dokonca v spoločnej posteli. Pocit bezpečia, ktorý tak dieťa nadobúda je pre nich veľmi dôležitý.
Zatiaľ čo v západných kultúrach sa presadzuje názor, že v dieťati majú rodičia budovať samostatnosť už odmalička (napríklad ak plače, čakáme, že sa samo utíši), vo východných kultúrach je to takmer neprípustné. V útlom veku sa rodičia snažia dať dieťaťu čo najpevnejšie citové puto a vytvárať silné sociálne väzby. Podľa nich vedie napríklad aj spoločný spánok a blízkosť rodičov k výchove pokojnejšieho, vyrovnanejšieho a harmonicky usporiadaného človeka.
Týmto rodičom dávajú zapravdu aj výsledky štúdií, ktoré kniha komentuje. „Psychológovia z Kalifornskej univerzity vo svojej štúdii preukázali, že hlboká náklonnosť a pocit bezpečia medzi rodičmi a deťmi v spánku v noci vytvárajú psychologický základ pre nezávislé správanie počas dňa.“
Aj keď má mnoho ľudí predsudky, výskumy dokazujú, že tieto deti nie sú rozmaznanejšie ani bojazlivejšie. Jednoducho, ak sa dieťa obáva spánku osamote, rodič by v ňom nemal vyvolávať väčšie napätie nútením, aby zotrvalo vo svojej posteli. Ďalším faktorom je i častá kompenzácia neprítomnosti rodičov počas dňa. Dieťa sa dožaduje blízkosti mamy a otca, preto často preferuje spánok po ich boku.
Aký názor máte na túto problematiku vy? Akým spôsobom ste vychovávali svoje deti a aké máte skúsenosti s ich uspávaním? Podeľte sa s nami o váš názor v komentároch.
zdroj: Jana, takprosto.cc
Nahlásiť chybu v článku